Slnečnice...

Odjakživa bývali v jednom meste. On si ich prvé stretnutie pamätal dopodrobna. „Mala si belasé tričko a kvetovanú sukňu,“ vravel jej po rokoch, keď už boli dospelí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

A ona sa len smiala a zaborená tvárou v jeho vlasoch, trochu zahanbená, počúvala jeho ódu na jej prvé slová, ktoré mu povedala... vtedy, keď sa prvýkrát stretli... „Bola si taká pani učiteľka," nedal sa zastaviť a smial sa spolu s ňou...

A potom vyrástli. A ona našla tú najkrajšiu pohľadnicu, inú ako ostatné, jedinečnú, zvláštnu a sadla si večerom potajme k nočnej lampe a chcela mu napísať niečo výnimočné... „Všetko najlepšie k osemnástke," snažila sa takmer namaľovať na papier... ale stále to bolo kostrbaté... ale čo tam po vonkajšej kráse... za tými slovami malo byť vyznanie, že ho obdivuje, že si ho váži, že je podľa nej iný ako ostatní... a to za nimi stálo...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A on, po rokoch, vytiahol spod postele škatuľu svojich pokladov a doniesol jej ukázať jej pohľadnicu... „Pozri," otvoril ju, a ona, sediac mu na kolenách, sa len smiala... a v duchu bola sama na seba hrdá, ako to vtedy napísala... poctivo a dokonale...

A raz si obliekla večerné šaty a premenila sa na princeznú s jemnou vôňou parfému a ružou vo vlasoch...

„Prišiel som tam kvôli tebe...," priznal sa po rokoch a ona, držiac ho v náručí, tancovala v mysli s ním ako vtedy na plese...

A potom prišla zima a mráz. Všade naokolo brechali psy a keď vtedy prvýkrát v živote priblížila svoju tvár k jeho najbližšie ako sa odvážila, zazrela, že sa mu lesknú oči.

SkryťVypnúť reklamu

 A on sa len smial a na lodi zakotvenej v ľade, držiac v rukách jej driek, sľuboval jej šťastie... že prenesie hory... že zdolá štíty, že prepláva rieky, že pôjde, že ju vynesie na rukách ku hviezdam...

A potom prestali bosí a so zvonivým smiechom behať po lúke a natrhané kvety vo váze uschli... „Asi som ťa LEN obdivoval," povedal jej... Usmiala sa... Trochu trpko, no snažila sa chápať...

...pre ňu to bol totiž ten najkrajší dôvod, prečo ho začala ľúbiť...

...a potom otvorila okno a nadýchla sa... V náručí niesla kyticu zrelých slnečníc, ktorými zaplavila svoj byt, svoj život, svoju budúcnosť... A naučila sa od nich obracať svoju tvár k slnku, aby od neho s roztvorenými rukami prijala silu a z plného hrdla kričala, že sa nestratila a je stále tu... odhodlaná a nezlomená...

Andrea Fecková

Andrea Fecková

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálne vysoké podpätky nenosím. Ale keď treba, dám si. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,093 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu