Sobotné raňajky môjho otca

Môj kamarát Michal mi poslal mail. Písal v ňom, že zbožňuje dlhé raňajky a vôňu rannej kávy. Odpísala som, že aj ja a po dlhej dobe sa opäť v myšlienkach vrátila do našej kuchyne v starom byte, keď sme ešte bývali všetci pokope a sobotné rána vždy patrili môjmu otcovi. Vtedy chystal raňajky on.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Robil to vždy veľmi precízne a dôsledne. Keď narezával špekačky na praženie, mal v tom akýsi svoj systém. Keď krájal papriku do praženice, mali takú akurát dĺžku aj šírku a keď pripravoval slaninu ku vajíčkam, boli to vždy drobné kúsky – také, čo nesadajú na žalúdok.

„Mami, už máš hotové,“ volával na moju mamku, ktorá väčšinou práve vtedy postielala periny. V sobotu to tak proste vždy bolo a bolo v tom čosi pravidelné a zároveň výnimočné.

„Aďa, poď, ocino urobí aj tebe,“ pootvorila potom mamka dvere do detskej a väčšinou ma takto vytiahla z postele.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj oco sedel vždy oproti mne. A vždy mi raňajky pripravil tak, ako som chcela a mala ich rada. Sobotné rána sa o nás staral, aby na stole nič nechýbalo a všetci mali dostatok. Akoby chcel vynahradiť celý týždeň, keď nebýval doma, pretože jazdil na kamióne. Ale teraz, keď tak nad tým rozmýšľam, myslím si, že za tým bolo ešte niečo iné. Sobotné rána bol môj ocino konečne doma a keď chystal raňajky, robil to v našej kuchyni a nie v kabíne auta. Robil raňajky, na aké mal chuť a nie také, ktoré musel stvoriť z konzerv, ktoré si nosil v prenosnej chladničke. Robil ich v pohode, pri potichu pustenom rádiu, vedľa svojej ženy a ešte spiacich detí vo vedľajšej izbe a nie na parkovisku, kde netečie voda a naokolo sa potulujú len špinavé psy. A potom... Tieto rána si môj oco nerobil raňajky len pre seba, ale pre nás všetkých, pre svoju ženu a nás – jeho tri deti. A tak ich nerobil len precízne a dôsledne, ale to, čo chcem povedať, je, že ich robil s láskou... aj keď takou nenápadnou... akoby „stratenou“ vo vôni praženej slaniny a domácich vajíčok...

SkryťVypnúť reklamu

„Už prišli,“ povedala takéto jedno sobotné ráno moja sestra. Akurát sme doumývali riad, tak ako vždy, akoby sa nič zvláštne nemalo stať. Ale stalo sa. V ten deň to boli naše posledné raňajky...

Cez kuchyňu i spálňu našich som cez okno zahliadla sťahovák. Prišli chlapi, do vriec sme začali dávať oblečenie, veci, vynášať skrine. Večer bol byt prázdny. Zostal len kuchynský stôl a stoličky. Potom som si prišla po posledné dve igelitky. Oco sa držal, napokon ako vždy a chlapi to tak zvyknú... My s mamou sme sa rozplakali, dala mi krížik na čelo a šla som do môjho novokúpeného bytu. Sama a prvýkrát. Potom naši zamkli byt a odišli aj oni – do svojho opraveného domu. Bez detí a nadobro.

SkryťVypnúť reklamu

Teraz zvyknem v sobotné rána niečo narýchlo zďobnúť. Väčšinou volám našim, že ako bolo cez týždeň a tak. „Ocino mi akurát robí raňajky,“ vravieva mama. V dobrom jej „závidím“ ale som rada, že to tak zostalo. Môjmu otcovi určite stále nechýba precíznosť, s akou ich chystával, a potom aj to najdôležitejšie... Láska k svojej žene, mojej mame, bez ktorej by celé tie dlhé roky žiadne raňajky nerobil a bez ktorej by žiadne raňajky na svete nechutili tak dobre ako tie jeho sobotné...

Andrea Fecková

Andrea Fecková

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálne vysoké podpätky nenosím. Ale keď treba, dám si. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu