To boli časy, keď malo linku len niekoľko vyvolených. A všetci to vedeli! Bola to dôležitá informácia, lebo ak by čosi, šlo sa k susedom telefonovať. Pamätám si, ako do nás volala teta Marka z druhého poschodia, že bude v nemocnici asi týždeň. Aby sme šli povedať jej Janovi. Alebo keď zavolala suseda od vedľa, že kým spala, omylom ju domáci zamkli a nemá si ako otvoriť. Aby sme šli na balkón, že k nám prelezie cez okno. Inokedy prišiel telefonovať sused Jožo, ktorý mal bratranca v Čechách alebo k nám volala mladá od Kováčov, aby jej rodičia poslali peniaze, lebo sa jej zatiaľ na brigáde nedarí.
Pevná linka - to bolo iné kafé ako mobily. Tak rozmýšľam, že sme vtedy boli akísi zodpovednejší. Ak sme sa raz s niekým na niečom dohodli, pokiaľ sa naozaj nestalo niečo neočakávané, slovo sme splnili. A bolo to výnimočné, keď sme vždy raz za týždeň čakali telefonát od niekoho blízkeho, kto volal zakaždým v rovnakom čase, aby nám povedal, ako sa má a či je v poriadku.
Mobily čosi zmenili. Určite - vyžiadala si ich doba a majú veľa pozitív - o tom niet pochýb. Vďaka ním sme si ale teraz takmer stále istí, že toho, s kým sa chceme rozprávať, zastihneme v podstate kedykoľvek. A na linke sme 24 hodín denne aj my. A to je to, čo chcem povedať. Že predtým sme si boli akísi vzácnejší. Predtým sme spolu možno menej hovorili, ale vedeli sme o sebe viac. Veď keď prišla suseda do nás telefonovať, automaticky zostala na káve a porozprávala, čo má nové, ponúkla sa koláčom, zasmiali sme sa a šla ďalej. Alebo keď som pred desiatimi rokmi každý týždeň volala zo zahraničia domov, povedala som všetko všetúčko - lebo čakať ďalších sedem dní bola strašne dlhá doba. Volať našim bolo niečo - bolo to vždy v nedeľu a vždy o dvanástej! Vtedy som vedela, že sú doma a že čakajú, kedy zazvoní telefón! Že čakajú, kedy im zavolám ja.
Nuž, doba sa mení. Bolo by o čom rozprávať. O telefónoch s vytáčaním čísel, o tých ťukacích, potom prišiel boom s prenosnými... A to už zaváňalo mobilmi J. Som si však istá, že mnohí z nás si radi zaspomínajú na dobu pevných liniek. Na to, aké to bolo, keď zrazu nečakane zazvonil telefón... Pretože nezvonil 30-krát za deň, ale len niekedy, ba dokonca len vo výnimočných prípadoch. Jednoducho to malo čosi do seba a hlavne... Tak ako som povedala na začiatku - my sme si navzájom boli akísi vzácnejší.
