Všetky si zaslúžia obdiv a ocenenie

Hrdinské činy našich detí
To je len jeden z množstva príbehov, v ktorých naše deti hovoria o tom, čo dokázali vykonať. Sú to drobné a nepatrné skutky malých prváčikov, ale aj vážne príbehy o záchrane ľudských životov, v ktorých malí hrdinovia zohrávali hlavnú úlohu. Vykonali obdivuhodné detské činy, ktoré si zaslúžia ocenenie i pochvalu.
Práve preto sa spoločnosť Whirlpool Slovakia každoročne obracia s projektom Detský čin roka na deti z celého Slovenska, aby svojím dobrom urobili náš svet krajší a lepší. Už deviaty ročník tohto projektu začína práve v tomto mesiaci, kedy môžu mnohé deti i kolektívy písať svoje príbehy o dobrých skutkoch, a to v šiestich kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode a Dobrý nápad. V priebehu letných prázdnin vyberie expertná skupina 30 nominácií detských skutkov, z ktorých v najbližších vyberú držiteľov ocenenia Detský čin roka 2008.
Treba však povedať, že nielen tie ocenené, ale určite všetky z týchto skutkov sú obdivuhodné a výnimočné, pretože ich vykonala jedinečná ľudská bytosť, ba čo viac - dieťa, ktoré bolo ochotné pomôcť, prevziať na seba zodpovednosť, prekonať nevšímavosť a ľahostajnosť. Práve preto vám niektorých z týchto malých hrdinov predstavíme.

Smiech dokáže liečiť
Minulý rok napísal svoj príbeh aj Mário Ďurček z Trstenej, ktorý má 10 rokov a je žiakom piateho ročníka. Pri našom stretnutí opätovne spomína na to, ako dokázal svoju mamu rozveseliť. "Smiech dokáže liečiť, dokonca zachrániť život chorého človeka," myslí si Mário, ktorý, ako povedal, vložil do rozprávania príbehov svojej chorej mame celé svoje telo, gestá i mimiku. "Okrem toho som maminke rozprával aj vtipy. Začala sa smiať, až jej tiekli slzy. Bol som veľmi rád, že som ju rozveselil," doplní školák Mário, ktorý rozmýšľa o tom, že by svoju mamu mohol najbližšie potešiť nejakým obrázkom, ktorý nakreslí.
Keď som prišla s Máriom, ktorý by chcel byť v dospelosti technikom, robiť rozhovor, myslel si, že jeho príbeh je už ocenený a úprimne sa ma opýtal: "Na ktorom som mieste?" Keď som mu však vysvetlila, že v Detskom čine roka ešte víťazov neurčili, spokojne dodal, že na ocenení až tak veľmi nezáleží. Dôležité je, že urobil niečo pekné a s príbehom, ktorý napísal a zaslal do súťaže, je veľmi spokojný.

Kreslo na kolieskach
Bratia Milan a Branislav Stanislavovci žijú už siedmy rok v Krivej nad Oravou. Nebolo to tak vždy. Prišli z detského domova do rodiny Stanislava a Ireny Blšákovcov, ktorí sa o nich odvtedy starajú ako o svojich vlastných synov. Práve mama Irena napísala minulý rok do Detského činu roka príbeh svojich dvoch zverencov, ktorí jej pomáhali, keď si zlomila nohu a ruku. "Mamka najprv spadla v záhrade. Museli sme privolať pohotovosť. O pár dní mala opäť smolu a okrem nohy si zlomila aj ruku. Vtedy môj mladší brat Braňo vymyslel výborný spôsob, aby sa mama mohla lepšie pohybovať. Doniesol kreslo na kolieskach. Potom to už bolo jednoduchšie, napriek tomu sme mamke pomáhali pri česaní a umývaní vlasov, natieraní pasty na zubnú kefku a iných potrebných veciach," prezrádza siedmak Milan nepatrné, no dôležité maličkosti, s ktorými mame pomáhali. Podľa jeho slov všímať si a pomáhať iným nie je ťažké, mnohým deťom sa to však veľmi nechce, pretože radšej pozerajú televízor alebo sa hrajú na počítači. Isté však je, že bratia Stanislavovci k takýmto deťom nepatria, pretože svojou starostlivosťou mame nielenže pomohli, ale jej aj prejavili svoju vďačnosť a lásku. 

Schody, prach aj koberce
Ďalšími malými hrdinkami, ktoré neváhali ochotne pomôcť, sú aj sestry Nikolka a Rebecca Janíčkové z Jasenovej na Orave, ktoré navštevujú ZŠ vo Vyšnom Kubíne. Ich príbeh zaslala minulý rok do súťaže Detský čin roka učiteľka Mária Kuricová. Bolo tesne pred Vianocami, keď starej mame dievčat operovali koleno a nemohla chodiť. Po operácii nastali komplikácie. Stará mama zostala v dome sama a ťažko sa jej chodilo. Vtedy prišli jej vnučky Nikolka a Rebecca, aby jej pomohli. "Starká mala zlomenú nohu, preto sme jej pomohli upratať kuchyňu, poumývať schody, poutierať prach aj povysávať," hovorí strašia zo sestier štvrtáčka Rebecca. Druháčka Nikolka spomína na to, ako polhodinu prášili koberce a ako polievala kvety umelým hnojivom. "Starká ma už nohu zahojenú, stále však nemôže bežať," prezrádzajú vnučky a vzápätí dodávajú, že aj naďalej jej chcú pomáhať. "My deti môžeme starým ľuďom pomôcť napríklad prejsť cez priechod cez chodcov alebo im odniesť nákup," zakončí Rebecca, ktorá si myslí, že aj deti by mali pomáhať.

Zázraky sa dejú
Určite všetky príbehy našich detí, v ktorých dokážu pomôcť, si zaslúžia obdiv, pochvalu a ocenenie. Tieto tri sú toho jasným dôkazom. Z tých, ktorí zašlú do súťaže Detský čin roka 2008, v najbližších mesiacoch vyberú tie, ktoré považujú za najodvážnejšie, najkrajšie či najobdivuhodnejšie. Deti však vedia, že nie vždy musí ísť o veľké skutky, ale práve naopak. Tým naj detským činom môže byť aj nepatrná maličkosť, ktorá však v očiach iných dokázala urobiť zázrak. Lebo pravda je taká, že ak konáme dobro, zázraky sa naozaj dejú. Spýtajte sa našich detí.