Ja by som si vybrala:
- moju rodinu: lebo bez nej by som nebola tým, čím som. Lebo moja mama a oco ma naučili, ako sa mám správať k ľuďom. Dali mi domov a vieru. Lebo môj brat ma učí neustálej trpezlivosti a aj keď sa mi vždy v tomto smere nedarí, nemať ho a jeho tri krásne deti – moje neterky a synovca – by nebolo ono. Tie decká mi v istom momente tak trochu zmenili svet. A vybrala by som si aj moju sestru, môjho švagra a malú Lenku. Občas mám pocit, že sú mi druhou rodinou...
- Elišku a Evu: lebo bez nich by bol môj život omnoho smutnejší. Nedele by boli bez popoludňajšej kávy a všetky bežné starosti skryté v mojom vnútri. Tieto baby sú proste kamošky na pravom mieste. Na narodky mi vždy vyrobia originálny pozdrav, volajú, či žijem, ak sa pár dní neozvem, pri nich môžem revať, nadávať alebo sa smiať do popuku. Poznajú ma, vedia povedať: Fecková, neblbni!, ale aj: Aďa, sme na teba hrdé. Berú ma takú, aká som a pri nich som spoznala, čo je to priateľstvo...
- Chomistekovcov, Baňasovcov, Kuhejdovcov a Peťu: lebo sme spolu vyrastali a zostali si blízki až doteraz. Prežili sme spolu toľko chát, výletov a zážitkov, že sa to ani nedá spočítať. Teraz na to všetko spolu spomíname a tak trochu je nám ľúto, že je to už fuč. Na rad ale prišli iné veci. Nové zamestnania, byty, deťúrence. A aj keď s nimi nie som v každodennom kontakte, viem, že ich mám a že keby čosi, môžem sa na nich spoľahnúť...
- Svetríka: lebo ma vie usmerniť a povedať mi, že nemám pravdu. Lebo mi je vzorom
skromnosti a nenápadnosti. Lebo sa nepretvaruje a dokáže ma počúvať. Lebo ma učí, aj keď o tom nevie, že veci vždy nie sú také, ako vyzerajú na prvý pohľad...
- Jacka: lebo som pri ňom lepšia...
S týmito som vždy sama sebou a pri nikom inom na svete sa necítim tak dobre, ako pri nich... Každý mi dal do života čosi iné, trošku ma okresal, očistil, usmernil, napravil... Mám ich rada. Veď napokon, oni to vedia J... A práve preto by som si ich postavila na svoju stranu a vybrala z tých 6 miliárd...
