,,On je naozaj vtipný´´...znela jej veta. Nevedel som ju dostať z hlavy, tak som si ju tam púštal stále dokola, až sa z nej stal hit. Dá sa stratiť zmysel pre humor? Neodpovedal som si... Bol som už pri mojej obľúbenej kôpke nešťastia. Volá sa Maťo, rovnako ako ja. Opatrne sa zdvihol z lavičky a vypálil som na neho rovno jednu z mojich hypotetických otázok, príležitostne mu ich kladiem. ,,Počúvaj, čo by si robil ak by na nás padla atómová bomba?´´ Čo? ,,No atómová bomba, za čím by ti bolo ľúto?´´,,Hmm asi by som bol smutný, vieš dal by som zbohom compu..to by ma fakt ranilo´´Ach vďaka ti Maťo, presne to som potreboval, aspon štipku ironického humoru. Pri voľbe kam v dnešný večer zvíťazila sila zvyku - Metafora. Takto vkusne sme pozmenili pôvodný názov lokálneho raja padlých anjelov, respektíve alternatívnej mládeže. Neviem dosť dobre čo slovíčko,,alternatívnej´´znamená asi s jedinou alternatívou strávenia večera a to uvrhnúť sa prostredníctvom alkoholu do stavu bdelej kómy. Dá sa tam skvele podučiť hlúposti...no chodievam tam...ani neviem prečo. Možno podvedome čakám, že tam niekoho stretnem...
Predsa len sme zapadli do alternatívneho rock pubu, pokiaľ sa dá tak nazvať bar, kde jukebox 6 krát za večer rotuje Bill jean-Micheala Jacksona. Kráľa popu sme si v ten večer užíli do sýtosti. Pár krát som sa bol nadýchať čerstvého vzduchu na wecku, je to skvely pocit. Pridete postavíte sa pred hajzel a doprajete si hlboký nádych až v pľúcach znova pocítite vônu čerstvého vzduchu a šťanky. Kedže náš alternatívni pub je rafinovane umiestnený v suteréne, zhruba v ideálnej hĺbke na privoniavanie fialiek zdola, bez jediného vetriaceho otvoru, ktorý by umožnil prienik kyslíka a únik tak pracne vyexhalovaného kysličníka uhličitého, niet veľa iných možností na dočasné okysličenie mozgu. No čo, alternatívna mlaď aspoň ušetrí na cigaretách. Keď mi čerstvého hajzelvánku už stačilo vybral som sa za Maťom späť do plynu. Sadol som si oproti a vychutnával ten úžasný pocit, keď konečne nemusím nič. Žiadne odstraňovanie sydnrómu trápneho ticha...väčšinou som v spoločnosti dobrý iba nato, aj keď neviem, či môj sarkazmus ktorým zvyčajne pálim do éteru vôbec chápu. Je mi to jedno...
Asi pol hodinky sme s Maťom len tak premlčali, občas sme na seba mrkli očkom a dali si tichom za pravdu.
Už dávno som s nikým nemal tak dobrý dialóg. Radšej som ho ušetril od mojich sentimentov, nakoľko som vedel, že by to s ním pohlo, asi ako mravec lajnom. Ťažko čakať východiská od človeka, ktorý permanentne tápa nad mizériou vlastného života...U neho je to už hoby, alebo nejaký druh duševného masochizmu. Vraví, že sme prekliati, my čo máme dar chápať absurditu tohto sveta. No v ten večer ma ajtak dokázal utešiť pohľadom. Vôbec som mu nemusel hovoriť o tom, že sa rozchádzam s priatelkou, že som iba maličký človiečik, ktorý už nemá síl čosi meniť, že všetko naokolo sa mi rúca pred očami...A tak som sedel, čušal, dýchal dym a v hlave som mal obraz ako sa Jackson chyta v rozkroku. Iróniou je, že v dnešný večer sme dokázali ukojiť naše ubolené duše len na kofole, aj keď podľa hladiny zábavy som to videl prinajlepšom na absinth, minimálne na fľašu. Nie žeby sme pohŕdali otravou alkoholom, to skôr len naše peňaženky už dlhodobo trpely anorexiou... Podľa hesla odvážnemu šťastie praje sa naše rady, aj keď len na pol minútky pokúsil rozšíriť Mergy. Pozor, podľa pseudonymu by sa mohlo zdať , že ide o ženu, nieje to tak, aj keď slovíčko kurva by asi nebolo celkom mimo kontext...Našťastie nerobil drahoty, rovno vyrukoval s hláškou, či mu nehelfnem dvacíka...uhádol. A tak naša vzájomná rozprava rýchlo dosiahla svojho konca. Obdivujem však jeho deficit pudu sebazáchovy, lebo keď jeho ruka začala flirtovať s desaťkorunáčkou, ktorá ležela na stole medzi kofolami, Maťove oči začali signalizovať žlčníkový záchvat... Ostala tam, škoda, mohlo to priniesť nečakané oživenie večera. No čo, Maťo si nabudúce hádam bude odkladať svoje dukátiky vzorne do...do čoho vlastne ? Kedže penaženky ani nenosíme...
Večer gradoval. Po šiestom Jacksonovi sa začal zmietať celý alternative bar vo výre tanca. To už aj Maťo robil miestami debilný ksicht. Oživenie večera prišlo, keď sa prišpontal k nášmu stolu náhodný okolotančiaci, také zdatné dva metráky pravého punkového mäsa. Začal s dosť značne obmedzenými artikulačnými schopnosťami konfrontovať svoj odpor k môjmu tričku, na ktorom sa skvel ružový nápis fuck emo...no bože, recesia myslel som si. Veru bola. Ešte pred tým než došlo k rovnocennému duelu hory punku s mojími 5g mušej váhy sme sa ochotne zdekovali. Na rozlúčku som pacifistickému punkmanovi vduchu zaspieval punkovú hitovku,,kto za pravdu horí´´...Chceli sme náš večer bez pointy zabaliť a tak sme si krátili cestu kadiaľ sa dalo. Pri autobusovej kadibudke na mňa rozkošná emo girl zakričala či nemám cigo. Zasa som raz kohosi sklamal... ale nie tak úplne. Poradil som jej, že ak má chuť môže sa ísť nadýchať do neďalekého rock pubu, nemusí ani k hube prikladať. Večer som si osobne uzavrel s poznaním, že pre prípad náhody budem nosiť v ľavom vrecku pokrčeného dvacíka a kúpim si aj balíček cigariet na príležitostné rozdávanie aby som viac nemusel hľadieť do tých sklamaných tvári. Pred hrozbou ďalších empatických náhodných stretnutí sme sa este pred záverečnou cestou domov odhodlali na jeden tekutý chlieb v malej zašivárni v centre. Večer nám znova doprial a tak sme si v podaní komorného telesa zloženého z troch ožratých maturantov vypočuli skvosty slovenskej (slovíčko hudobnej radšej nepoužijem) scény, ako ine kafe, horkýže slíže a par dalšich. Maťo to zaklincoval poznámkou, že ruja už skončila tak prečo ešte ručia...Čo nám znova zaručilo zopár vzrušujúcich chvíľ a vrúcnych vyznaní od maturantov. Neva, veď mohol byť aj rap...neviem ako je to možné, no od toho sme boli ušetrení...sám sa čudujem. Možno život a jeho zmysel pre humor má predsa len svoje hranice. Keď sme si naše svedomia spláchli pivom konečne sme sa odhodlali k smeru home sweet home.
No jasné, na mojej ulici zasa tma, primátor znova praktikuje úsporné opatrenia, vďaka. Pošlem mu účtenku, keď sa nahodou zložím na susedovo auto. Zvláštne, nikdy som sa nebál tmy...Ďalší večer bez nádeje, aj hore vo svedomi je len ticho a tma...Poslednou dobou to tam dosť flákajú. Došľaka, počuli to! Znova to pustili, tá veta. Môj top one, Maťo mal pravdu. Sme duševní masochisti, tak čo, vypočujem si to. Ajtak som ju dnes nestretol. Prilepím si na dušu ešte jeden leukoplast, a idem spať...
