O muchách a včelách

Raz jeden môj dobrý priateľ, budúci pravoslavný kňaz a učiteľ aikida , povedal čudný príbeh, ktorého autorom bol vraj nejaký grécky duchovný, ktorého meno si už žiaľ nepamätám, pred svojou smrťou. Ten príbeh sa týkal ľudí. Ľudí rozdelil do dvoch skupín. Jedna skupina boli ľudia - muchy a druhou skupinou boli ľudia - včely.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (28)

Vzápätí vysvetlil podstatu každej skupiny ľudí. Ak vypustíme niekde muchu, tak tá sa začne správať spôsobom je prirodzeným. Nájde a navštívi všetky miesta, ktoré presnejšie povedané, zapáchajú. Na druhej strane, ak je na to isté miesto vypustená včela, tak táto nájde a navštívi všetky kvety, ktoré sa tam nachádzajú. Čo z toho vyplýva pre nás? Neuveriteľné ponaučenie, aby sme boli včelami a na druhých ľuďoch si všímali len to dobré a pozitívne. V opačnom prípade budeme muchami, ktoré si na druhých všimnú len tie negatívne veci. A teraz otázka: Koľkí sme muchami a koľkí sme včelami? Mám len ja taký pocit, že múch je tu viac a neustále nás otravujú? Čo s tým urobíme? Možno to stojí na tichúčke zamyslenie sa.

Odkaz pre Zoliho: Prepáč, ak som niečo parafrázoval inak ako si to vravel, ale snažil som sa vystihnúť podstatu.

Peter Fejfar

Bloger

Počet článkov: 13
Páči sa: 1x

Autor sa pokúša žiť v tejto spoločnosti. Nemajte mu za zlé, ak sa mu niekedy nedarí zaradiť medzi väčšinu . Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Ďalšie články blogera:

Peter Fejfar

Totalita v hlavách

Žijeme v demokracii alebo v totalite? Alebo ináč: Je naša mentalita demokratická alebo totalitná? Tieto otázky si často kladiem a to najmä vtedy, ak sa dočítam o tom, ako naše štátne organy koncom roka 2012 konajú spôsobom, ktorý podľa mňa koncom roka 2012 tu nemá čo hľadať. Uvedené sa dá vysvetliť v podstate dvomi spôsobmi. Za prvé, predstavitelia týchto orgánov žijú mentálne stále pred rokom 1989 a za druhé, po roku 1989 sa nič nezmenilo a v tom prípade dávam terajšiemu predsedovi vlády za pravdu, t. j. že november 1989 si nevšimol.

11. nov 2012
Páči sa: 1x
1

Peter Fejfar

Policajný odborník

Prečítanie správy o tom, ako policajný viceprezident Ábel zdôvodnil svoje porušenie pravidiel cestnej premávky mi spustilo tik v pravom oku. Tento sa mi väčšinou spustí pri únave očí. Už predtým som v inom článku písal o tom, ako niektorí policajti dokážu stupídne obhajovať svoje konanie. Obhajoba policajného viceprezidenta bola toho príkladom. Ospravedlnenie porušenia pravidiel cestnej premávky potrebou prezliecť uniformu môžu na Policajnom prezídiu vytlačiť, zarámovať a zavesiť vo vestibule hneď vedľa fotografií policajných prezidentov.

10. okt 2012
Páči sa: 0x
3

Peter Fejfar

Stupídne výhovorky

Policajti pri plnení svojich úloh požívajú celý rad oprávnení a využívajú pri tom aj množstvo donucovacích prostriedkov. Pokiaľ ich využívajú v súlade so zákonom, tak je to úplne v poriadku. Pokiaľ ich nepoužívajú v súlade so zákonom, v poriadku to nie je. Sám som neustále prizvukoval svojím podriadeným a tiež aj policajným študentom, že čokoľvek využijú pri plnení svojich úloh, musia si to vedieť aj zdôvodniť. Zdôvodnenie niektorých využití oprávnení a donucovacích prostriedkov úplne absentovalo a v mnohých prípadoch ak aj nejaké bolo, bolo úplne stupídne.

24. sep 2012
Páči sa: 0x
8

Peter Fejfar

Polícia naša skvelá, apolitická.

Vraj je polícia na Slovensku apolitická. Skutočne? Ako väčšina vecí v tomto štáte a zvlášť veci, ktoré spadajú pod riadenie politických nominantov, je to tvrdenie, ktoré je dokonca tvrdením na základe zákona, pokrytecké, čo je vlastne v tomto štáte už také slovenské. Polícia je presne taká, ako politici, ktorí ju riadia. Politici sú takí istí ako voliči, ktorí ich volia. Teda akú chceme políciu?