Ako už so samotného názvu môžete usúdiť táto kniha rozpráva veľmi podivný príbeh istého 83-ročného pána menom Prétextat Tach. Tento starec je, nielen najzaujímavejšou postavou tohto diela, ale zrejme najzaujímavejšou postavou zatiaľ ja ako čitateľ stretla. Je preto, že starec má toľko výnimočných vlastnosti, že ich ťažko nájdete u jednej postavy. Z toho ľahko môžeme vyvodiť, že autorkin cieľ vytvoriť postavu maximálneho podivína. Povážte samy. Prétextat Tech je svetoznámy spisovateľ, laureát Nobelovej ceny, zároveň je to aj mizantrop, mizogýn, rasista a maximálny egocentrik, ktorý sám seba považuje za gurmána, aj keď stravovanie sa ako prasa by som nazvala hocijako inak než „gurmánstvo“. Nuž a vďaka tomu svojmu „gurmánstvu“ je aj strašne obézny, až tak, že sa dokáže hýbať len vďaka elektrickému vozíku, na ktorý je vlastnou váhou pripútaný. No a to by tak na úvod o ňom aj stačilo, jeho vlastností je totiž tak veľa, že by tento opis nemal konca.
Takže prejdime radšej na dej. Celý príbeh sa začína tak, že tento slávny 83-ročný spisovateľ má čoskoro umrieť na rakovinu chrupaviek. Preto ho dva mesiaca pred jeho smrťou začnú navštevovať novinári, aby s ním nahrali jeho posledné interview o jeho živote a tvorbe. Celkom nevinný začiatok, že? Ale spomeňte si na názov knihy a uisťujem vás, že táto kniha nie je pre slabé nátury. Nechcem vám prezrádzať dôležité pasáže knihy. Spomeniem len toľko, že každé interview postupne odhaľuje inú zvrátenú stránku starcovho života. Preto môžeme povedať, že celé toto dielo je jednou obrovskou sondou do starcovej minulosti, ale i súčasnosti. Celá kniha je písaná veľmi odborným štýlom (latinské slová, odborné slová), taktiež je tam veľa filozofovania o živote a podobných veciach, ale hlavne celá kniha je napísaná prostredníctvom dialógov, čiže na základe výmen dvoch názorov. Čiže ak máte radi knihy s dejom, tak vám túto knihu neodporúčam. Nechcem tým povedať, že táto kniha nemá žiadny dej, samozrejme, že ho má, ale skôr je to dej z ponímania rozprávania príbehu o starcovej minulosti, než aktuálny dej so všetkým ako sa patrí. Keď som pri tom, celý dej sa odohráva v starcovom byte. Čiže ako sami vidíte, čo sa týka deja táto kniha nie je žiadna sláva. Amélia Nothomb však práve touto knihou dokázala, že samotný dej nie je taký dôležitý, dôležitá je pre ňu zápletka a neustále udržiavanie konfliktu postáv, na ktorom stojí celá príbehová línia. A práve to robí túto knihu takou výnimočnou a zaujímavou, aspoň pre mňa.
