Odchod. Nohy, ktoré kráčajú do samoty, v tom lepšom prípade do inej izby. Niekam, kde to všetko možno raz vyprchá. Tresk a dvere sú už zavreté. Hurá, zasa to raz tá ich sklenená výplň vydržala. Aspoň niečo pozitívne. Hnev sa zavrel v izbe a Plač ostal stáť. Hnev, ktorý znamená – Budem ticho, robte si, čo chcete ja som nič zlé neurobil, nezaťažujte ma svojimi problémami, neviete si ich riešiť samy? Nechajte ma mám dosť svojich. – A tichý Plač si šepká svoju pesničku – Nič zlé som neurobil, len som sa ho opýtal, povedal mu, poučil ho. Je to zlé? Prečo som radšej neostal ticho? -
Je pravda, že mi tu nejde o hračky a cukríky, detský plač, ktorý sa behom pár minút stratí, premení na šťastnú tváričku, či krásny úsmev a ani o slová - už nie si môj kamarát. Myslím na podstatnejšie, väčšie veci. No nielen veci, ale aj ľudí. Tých väčších, ktorí vravia, že sú rozumnejší a každý im to verí. Dospelákov, ktorí sa vedia pohádať ako malé deti namiesto toho, aby si prejavovali lásku. Každodenný úsmev, bozk pri odchode a príchode, pohľad, za ktorým sa niečo skrýva a reč bez slov. Malé veci, ktoré dokážu rozbúchať srdiečko. Veci, ktoré znamenajú oveľa viac ako to suché – Áno, ľúbim ťa. Nepýtaj sa ma na to, veď to vieš. –
Nenavarená večera alebo možno len presolená, či pripálená, neskorší príchod z práce, problémy so šéfom, zamestnancami, zlý deň, pokazená tlačiareň, neodoslaný e-mail, nahnevaný pacient, či zákazník, málo odpočinku, tvrdý chlieb, zabudnutie na nákup alebo vyzdvihnutie dieťaťa zo školy... Väčšina iba banálnosti, ktoré dokážu vyvolať hádku. A možno by stačilo len zdvihnúť telefón a povedať: „Budem meškať mám veľa práce.“ Možno bolo potrebné len pochváliť jedlo alebo navrhnúť: „Dnes sa poďme najesť von.“ Možno je to všetko len o komunikácii, počúvaní, pýtaní sa, odpovedaní, pochválení, pobozkaní, objatí a povedaní: „ Aj tak ťa mám rád.“
Ja sa len pýtam prečo to tak nie je. Prečo si to všetko kazíme? Prečo to vlastne robíme? Nevedome ubližujeme tým, ktorých máme najradšej. Je to z lásky? Nie! Tak prečo vlastne?
Je potrebné uvedomiť si, že to najpodstatnejšie a najviac trpiace sú práve deti. Nezatvárajte dvere v domnení, že nepočujú váš krik. Nehádajte sa, keď zaspia. Verte, že hádka bolí ešte viac, keď vás zobudí v noci. Vtedy sa z prekrásneho sníčka stáva skutočná nočná mora, ktorá ničí detské srdiečko. Učte deti milovať a nedávajte im dôvod, aby trpeli alebo nenávideli.
Ak láska bola, tak aj bude. Či vyprchá alebo ostane je len a len na človeku a jeho polovičke. Je potrebné urobiť niečo preto, aby ostala žiť a na to sú najlepšie maličkosti.
Dobrá večera sa nevarí iba vtedy, keď sa niečo oslavuje...
Víno sa neotvára len na znak úspechu...
Kvety sa nekupujú len kvôli odpusteniu...
A „Ľúbim ťa“ sa nehovorí až vtedy, keď druhý o láske pochybuje...
