Tá, čo žila... III.

Jej srdiečko, malinké, plné bezradnosti letelo vo vzduchu. Pohrával sa s ním jemný vánok. Hojdal ho, utišoval, pripravoval na to, čo sa s ním stane. A zrazu skončilo v kríkoch. Dopadlo ako ťažký kameň. Padlo akoby do zabudnutia, akoby už nikdy nemalo ožiť. Krovie však srdce zničilo ešte viac, viac ako bolo zničené doteraz. Doráňané, no už neboliace. To srdce bolo ešte stále jej, ale už ho nenosila v sebe. Skončilo niekde ďaleko. Tam, odkiaľ už nebolo návratu. Tam kde ho už nemohla nájsť. Bude sa jej teraz žiť lepšie? To ešte nevedela. Nemala potuchy o tom, čo ju teraz čaká.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zrazu sa rozkričala. Zúfalé výkriky, meniace sa pomaly na rev, ktorý slabol tým, ako jej ubúdali sily. Mala slzy v očiach. Tie slzy, ktoré vyšli vždy, keď už nevedela ako ďalej. Keď strácala nádej, že sa nájde niečo pekné. Keď už pochybovala, že je tento svet stvorený pre ňu. Keď mala pocit, že do neho už nepatrí, že je tu len veľkým omylom. Kričala, plakala a každou sekundou zabúdala prečo. Zabúdala na to, čo sa stalo pred pár sekundami. Jej hlava, rozum, myseľ jej dávali rozhodnú výpoveď. Nechceli spolupracovať. Dokonca ju nechali trápiť sa, i keď už sama nevedela čo sa stalo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrazu zdvihla hlavu a uvidela človeka. Stál pred ňou. On. Ešte stále jej držal ruku. Hľadel jej do očí tak jemne, oddane, akoby jej chcel sľúbiť celý svet. Vyčaril na tvári úsmev a vzápätí sa jej ho snažil darovať. Už nechcel, aby sa trápila. Vedel, že ju ľúbi, len sa bál vysloviť to. Bál sa, žeby sa zľakla, žeby mu jeho láska utiekla. Stál a díval sa do jej očí, utieral jej slzy, utišoval ju, presviedčal, že to zvládne.

No v jednej chvíľke sa rozhodla, že utečie, že nájde odhodené srdce, že nezostane s ním, že bude žiť tak ako doteraz, aj keď to, čo prežila bolo bolestivé. Vytrhla sa mu zo zovretia rúk a začala utekať. Utekala, tak rýchlo ako len vedela. Nechcela nechať svoje srdce samé. Nechcela, aby umrelo naveky. Chcela ho späť, veď bolo jej, i keď bolo plné bolesti.

SkryťVypnúť reklamu

On bol však rýchlejší, dobehol ju. Chytil jej znova ruku, no tentokrát pevnejšie. Presne tak, aby pochopila, že jej nechce ublížiť. Tak, aby pochopila, že odteraz ju bude strážiť On. Tak, aby pochopila, že odteraz sú na všetko dvaja.

Objal ju a dal jej svoje srdce. Dal jej všetko čo mal a jedinou požiadavkou bolo, aby ho strážila. Vtedy sa usmiala a pochopila, že prišla láska, že bude konečne šťastná, že už nebude sama, že s ňou všade a navždy bude ON.

Maja Fenyvesiová

Maja Fenyvesiová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka, ktorá si plní svoje túžby, ktorá aj na zamračenej oblohe hľadá kúsok slniečka (šťastia) a hviezdičky (veci neznáme). Toto som Ja. Tvrdohlavá, cieľavedomá a citlivá baba, ževraj plná protikladov :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

105 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
INESS

INESS

108 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu