Stolička bola vyrobená v štýle Ľudovíta XV. v dobe, kedy sa rozvíjal umelecký a kultúrny sloh barok, ako reakcia na obdobie humanizmu a renesancie od pol. 16. Storočia do pol. 18. Storočia. V tomto období sa udomácnil a štátoch Európy a najmä katolíckych krajinách. Vzhľadom na svoj dosah a preniknutie do všetkých umeleckých prejavov sa barok považuje za posledný európsky univerzálny sloh. Posledná fáza tohto slohu sa vymedzuje ako rokoko.
Kreslo má zaoblený operadlový rám vyrezávaný zlatený a bielou farbou maľovaný, ktorá ho zvýrazňuje. Na vrchnom ráme a kolenách kresla sú vyrezávané motívy mušle. Podrúčky sú posadené dozadu a z časti čalúnené. Čalúnenie podrúčok, sedadla a operadla tvorí pevná gobelínová látka s kvetovaným ornamentom kadmiovej červenej tmavej farby. Sedadlový rám je zvlnený. Ukončujú ho nohy cabriole. Na lube stoličky sa nachádza vyrezávaný ornament v tvare mušle. Francúzky fotel „fauteuil“ má celkovo elegantné proporcie a jemné krivky, asymetrický rokokový dekor.
Stolička bola vyrobená Jeanom-Baptiste Tilliardom. Ten pochádzal zo známej rodiny parížskych menuisiers – stolárov. V roku 1738 sa stal majstrom, pripojil sa k Garde-Meuble a v roku 1741 si založil vlastnú dielňu. Stal sa dodavateľom nábytku pre francúzsky kráľovský dvor Ludovíta XV[1]., kde dodával stoličky a ďalší nábytok. Neskôr po ňom prebral vedenie dielne jeho syn Jean-Baptiste. Ten už vyrábal nábytok pre kráľa Ľudovíta XVI.
Táto stolička je typickým príkladom štýlu, ktorý sa ustálil v prvej pol. panovania Ľudovíta XV. (1723-1774). Od tejto doby bol obľúbený. Tilliard, Jacob a ďalší vtedajší výrobcovia boli dodávatelia a určitým spôsobom zakladatelia tohto francúzskeho štýlu. Kreslo je základným modelom, ktorý prevzali Angličania a ktorý vytvoril nový štandard pre elegantné a solídne výrobky.
Literatúra:
1. Baleka, J.: Výtvarné umění. Praha: Academia. 1997.
2. Barber, J.: Paleta farieb. Bratislava: Slovart. 2012.
3. Koch, Wilfried: Evropská Architektura. Praha: Ikar. 1998.
4. Miller, J.: Starožitnosti pod lupou. Bratislava: Ikar. 2015.
5. Kol.: Encyklopedie nábytek. Praha: Svojtka & Co. 2000.
6. Kol.: Evropa králu a císaru. Praha: Ivo železný. 1997.
7. Kol. Encyklopaedia Beliana. Bratislava: Encyklop. ústav Slovenskej akadémie vied. 1999.
[1] Ľudovít XV. (1710-1774) francúzsky kráľ z dynastie Bourbonovcov. Do jeho plnoletosti 1723 bol regentom Filip II. Orleánsky. Od roku 1725 manžel Marie Leszcynskej. (1703-68) dcéry zosadeného poľského kráľa Stanislava I. Na Ľudovítovo panovanie mal na začiatku značný vplyv kardinál Fleury (1726-43) a minister E. F. Choiseul, neskôr sa prejavoval neblahý vplyv madam Pompadour a Dubarry. V zahraničnej politike nebol Ľudovít XV. Príliš úspešný. Súperenie s Veľkou Britániou skončilo porážkou v sedemročnej vojne a stratou Kanady a väčšiny dŕžav v Indii. K jeho rastúcej neobľúbenosti prispievala aj hospodárska stagnácia. Zhýralosť dvora, mnohé politické škandály a absolutistická forma vlády. Avšak za jeho panovania došlo k značnému rozvoju francúzskej kultúry a vedy.
