Začiatok zobrazovania aj v dnešnej dobe aktuálnych tém by sme hľadali v Antickej dobe. Antika, teda grécke a rímske obdobie dejín nám pripomína prvopočiatok žánrových scén, ktoré nájdeme na často muzeálne prezentovaných vyobrazeniach nástenných malieb, kde ide o zobrazenie výjavov z každodenného ľudského života, avšak o žánrovú maľbu ide len vtedy ak táto scéna je zapojená do širšieho tematického cyklu a vyjadruje ohraničený moment ako samostatný námet. S týmto typom námetu sa stretávame na mozaikách už často v odbornej literatúre spomínaných Pompejských architektonických pamiatkach, nástenných mozaikách z doby časovo približne 2 -1 prvé storočie pnl.
V neskoršej dobe, v čase stredoveku sú žánrové scény hojne zobrazované na vitrážach architektonických stavieb, najmä stredovekých katedrálach (napr. Katedrála v Chartres) a kostoloch, alebo minucióznych ilumináciách na prvých stranách stredovekých starých kníh a almanachov. Často zlátené. Ako príklad môžem uviesť ilustrované Hodinky Vojvodu z Berry, kde ide o výjavy zobrazujúce poľné práce jednoduchého ľudu počas rozdelených ročných období.
V 15. storočí narastala pozornosť pre zobrazovanie pozemského života. Na obrazoch s náboženskou tématikou sú zobrazované stále častejšie žánrové scény zo života ľudu, najmä biblické tématika, kde sa postupne námet pretransformuje na žánrovú scénu.
Vieme, že žáner ako sebestačný a samostatný umelecký druh vzniká v 16. storočí a postupne ako išiel čas nadobúdal napríklad v Nemecku a Holandsku mravoučný, až groteskný tendenčný charakter pri zobrazovaní života na dedine a v meste. (L. Cranach, P. Brueghel st.) V 17. storočí v Holandsku vzniká a diferencuje sa žáner a vedľa ľudového žánru, kde sa zobrazujú scény zo života ľudu sedliakov, roľníkov a remeselníkov(Teniers ml., Ostade) , sa rozvíja mravoučný konverzačný žáner zobrazujúcich zábavy bohatých mešťanov (F. Hals, P. de Hooch). Vyvinuli sa spoločenské charakteristické ustálené typy zobrazovaného človeka a zobrazovali s drastické scény krčmových ruvačiek, veselé spoločenské anekdotické scénky až po erotickú frivolnosť a ľahkovážnosť až neviazanosť ľudí. Od 2. pol 17 storočia sa v Holandských krajinách stáva žánrová maľba obľúbenou tématikou kabinetnej drobnomaľby.
Pre 18. Storočie boli typické idealizované galantné výjavy (Watteau), ktorých zobrazovanie sa stupňovalo k erotickej frivolnosti a neviazanosti. V Anglicku tento žáner zaujímavo vyzrel až k spoločenskej a sociálnej satire, ku kritike nedostatkov a irónii.
15. január 2023 Mgr. Zuzana Ferencová
