JAZERO NA BOROVEJ HORE
Na hôrke nad Hronom jazierko býva odjakživa.
Po stranách úbočia ho vŕbové prútiky hladkajú,
do zašlých vekov uložených pod hladinou padajú,
kde šperky z bronzu, džbány i zlatý drôt odpočíva.
Zo zemských hlbín, z prameňa voda siričitanu divá.
V bublinkách sa znamenia bohov vkladajú do obrazu
do čias pilinskej kultúry ozveny hlasov volajú,
kde hájik prastarými krokmi večné rituály sníva.
Čo v strede pravekého amfiteátra prírody podstatní?
Akéže naladenie od priestoru pre divákov prichádza?
– To Numinózne v do seba pohrúženom zátiší ticho, kľudne.
Čo sa to v šumiacom zákutí na lesknúcich krídlach vážok odhaľuje?
Akéže tajomnenie v striedaní svetla – tieňa na hladine? Čia oslava?
– Celostné vedomia, archaického nevedomia veky vekov pečatní.
Uvedená báseň je z mojej básnickej zbierky pod názvom Lyrika mojich miest. Básnická zbierka ako e-kniha sa predáva napr. cez webovú stránku:
https://www.martinus.sk/3040675-lyrika-mojich-miest/e-kniha
Tu je tiež pod fotkou obálky možné si voľne stiahnuť ukážku: prvých desať básní zbierky.
Komu sa báseň páči, môže básnickú zbierku "Lyrika mojich miest" ohodnotiť na Martinuse a Panta Rhei.
