Pustý hrad vo Zvolene
Hradisko vyotvára priestranstvo šíre do čara,
kde kupola bezoblačnej modrej Zem obklopuje,
keď v júni svetlo nekonečné vábi moje chute,
hľa – výstavnosť hôr majestátu – diaľka priamočiara.
To rozprestretie prírody, obydlia – o súcna sa stará,
kde chodník pod hradbami stredovekom doputuje v kľude,
keď tieň na bráne, veži, valoch vzdychy času pohybuje,
v údive nad vyjaveným – večného Bytia siločiara.
Čo to umožnilo, čo veci do priestoru vnieslo?
Tu i tam, všade tam Blesk súcnosti všetkého udrel,
krajinu, sídlo Zvolena, jeho okolie rozblysol.
Vyliezol som k nebeskému zdroju života s odkazom,
z náhornej plošiny Neskrytosť Fatry, Tatry uzrel,
v povetrí srdce žaslo, keď našiel som Bytia heslo.
Uvedená báseň je z mojej básnickej zbierky pod názvom Lyrika mojich miest. Básnická zbierka ako e-kniha sa predáva napr. cez webovú stránku:
https://www.martinus.sk/3040675-lyrika-mojich-miest/e-kniha
Tu je tiež pod fotkou obálky možné si voľne stiahnuť ukážku: prvých desať básní zbierky.
Komu sa báseň páči, môže básnickú zbierku "Lyrika mojich miest" ohodnotiť na Martinuse a Panta Rhei.
