A nebudem klamať, strašne som ho nemal rád! Lenže ak sa nad ním teraz zamyslím, možno sa pod tým všetkým skrýva jedna jemná, zraniteľná bytosť.
Ono treba uznať, že Slovensko to už od svojho začiatku nemalo jednoduché. Tehotenstvo, ktoré trvá 40 rokov predsa nemôže mať dobrý vplyv na dieťa bez ohľadu na to, či je matka komunistka alebo nie. Pôrod sa ale nakoniec chvalabohu konal. Čo však nikto nečakal, namiesto jedného dieťaťa vyšli siamské dvojičky. Tie chvíľu existovali spojené, no po čase sa pár ľuďom zazdalo, že Slovensko je vyživované menej, ako jeho väčší braček a bolo poslané do detského domova Vladolandia.
Nebola to výhra, domov bol totiž vedený ilegálne. Malé Slovensko si však toto ešte veľmi neuvedomovalo - bolo maličké a zvedavé a tak si namiesto politiky po dlhom tehotenstve užívalo slobody, krás prírody, mora, amerických sitkomov a Joža Pročka.
O niekoľko rokov neskôr prechádzal cez Vladolandiu istý Mikuláš Pravý a povráva sa, že keď videl, v akom stave sa tento detský domov nachádza, rozhodol sa Slovensko si adoptovať. A tak si chvíľu žili dvaja. Nový ocino zapísal Slovensko do európskej školy a naplánoval mu všetky možné krúžky, aby sa vo svete každému zapáčilo. Spočiatku to bolo fajn, neskôr ale Slovensku začalo liezť tatkovo sekírovanie a nekonečné šetrenie na nervy a tak sa presťahovalo k susede Róberte, čo bývala o jeden dom naľavo. Tá mu pre zmenu nakúpila na raňajky zmrzlinku, na obed lízatká a k večeri koláčiky, čo sa Slovensku páčilo, aj keď nevedelo, kde na to berie peniaze.
Zistilo to vtedy, keď začali k Berte chodiť upomienky z bánk. Toto spojené s pokazenými zubami od sladkostí zapríčinilo, že sa Slovensko nasťahovalo späť k otcovi. Netušilo však, že ten je na tom psychicky tak zle, že sa u neho po roku ukáže silná schizofrénia a doslova celý sa rozpadne na kúsky.
Vtedy už dospievajúce Slovensko opätovne vítala Berta s tým, že odteraz už bude všetko dobre, aj auto mu kúpi, aj ho na diskotéky pustí, aj vysokú školu mu zaplatí... Nakoniec mu však vyplatila len päť a dvadsať každý večer na dobrú noc.
Niet sa čo čudovať, že zo Slovenska vyrástol sopliak. Lenže po dnešku sa mi zdá, že aj tento sopliak sa začal meniť. Áno, stále je to pubertiak, ale akýsi iný. Už sa toľko nesmeje na sprostých vtipoch a s Janom, s ktorým chodieval chľastať a nadávať na maďarov sa už nekamaráti. Zostal viac citlivý.
Prečo? Mamina s ocinom sa neustále hádajú, klamú ho, stretávajú sa s pochybnými ľuďmi, zanedbávajú výchovu a kradnú mu z jeho malej šporkasky, lebo chcú chodiť na drahé jachty, na ktorých sa smejú z toho, aké je to ich dieťa sprosté. Keď sa sťažovalo na nespravodlivosť, na výsmech mu kúpili prepasenú sviňu, a povedali mu, že tá mu bude hovoriť, čo je správne a čo nie. V európskej škole máva najhoršie známky zo všetkých a nikto zo spolužiakov sa s nim nekamaráti. Žiaden z učiteľov nechce investovať do jeho budúcnosti. Má pocit, že sa nedá nikomu veriť a v nikom nenachádza podporu. Preto sa vydalo cestou, ktorou sa vydáva snáď každý nepochopený puberťák: stalo sa z neho EMO.
Slovensko si zafarbilo vlasy na čierno, pozerá depresívne správy, myslí pesimisticky, je znechutené životom, neverí v svetlú budúcnosť a zvažuje útek z domu. A najnovšie vykonalo niečo ešte radikálnejšie; kúpilo žiletky Kotleba a začalo si rezať žily v snahe, že si to rodičia všimnú, spamätajú sa a uvedomia si, ako je pre nich Slovensko dôležité.
Lenže milé moje Slovensko, nič také sa nedeje a niekto ti to už musí povedať. Je síce pekné, že chceš nejakým spôsobom poukázať na nespravodlivosť, ktorá sa ti deje, ale tým čo robíš neubližuješ nikomu inému, len sebe. Keď ťa mali rodičia v prdeli doteraz, budú ťa mať v prdeli aj naďalej. Jediné, čo sa zmení, budú jazvy a krv tečúca po tvojich rukách. Uvedom si, že to bude bolieť jedine a len teba. Nehovoriac o tom, aká je to pre takého mládenca hanba.
Navyše, Kotleby nie sú práve najkvalitnejšie žiletky. Mnoho z nich je úplne hrdzavých a teda okrem jaziev by časom mohla prísť aj otrava krvi, ktorá by sa z ruky rozšírila do celého tela, ktoré by prakticky zhnilo. Už sa to predsa raz jednému tvojmu spolužiakovi stalo. Či je to pravdepodobné? Skôr nie, ale ktorý blbec by riskoval katastrofu len preto, aby si mohol nezmyselne ubližovať?
Čo je teda moja rada? Trucovanie ti problémy nevyrieši. Radšej si odfarbi vlasy, otras zo seba pubertálnosť, začni myslieť a problémy rieš ako racionálny dospelný človek. Máš už predsa 20 rokov... už by sa veru vyrásť aj patrilo.
