PEGIDA nie je európsky fenomén. Každá krajina ma svojich pravicových populistov. Problém je v tom, že sú to práve Nemci, ktorí by ich mať nemali ... Napriek tomu majú Nemci problém zaujať jasnú pozíciu voči PEGIDe. Postoj k PEGIDe je totiž postojom k islamu, k menšinám, postojom k ideovým hodnotám Európy a jej ďalšiemu vývinu. Ako to?
Na jeseň minulého roka sa zorganizovala vo východnom Nemecku v oblasti mesta Drážďany skupina ľudí, ktorá si dala názov „Patriotische Europäer gegen Islamisierung des Abendlandes“. Výnimočné? Ako sa to vezme. Drážďany, podobne ako zvyšok Východného Nemecka, ešte stále štrukturálne zaostáva za zvyškom Nemecka. Nič na tom nemení ani fakt, že samotné mesto Drážďany vychádza z hospodárskych prieskumov a analýz pomerne dobre. Avšak očakávania, ktoré prinieslo zjednotenie Nemecka sa ešte stále nenaplnili.
Naopak. Skôr sa napĺňajú scenáre, pred ktorými boli východní Nemci desiatky rokov varovaní. Sociálny štát je na ústupe, pribúda kriminalita a tých málo pracovných príležitosti kradnú „gastarbeitri“ z Východu. Napokon posledné výskumy Univerzity v Drážďanoch, ukazujú, že protesty sa nenesú iba v proti-islamskom znamení, ale sú aj protestmi proti politike štátu. Strach zo straty svojho sociálneho statusu, pocit opustenosti zo strany politiky, vedie ľudí k hľadaniu obetného baránka. Východonemecká ľavica (Die Linke), ktorá sa v najnovšej dobe podieľa na vládach spolkových republík, už dávno doslúžila ako strana, prostredníctvom ktorej by ľudia mohli dať najavo svoju frustráciu z ich pomerov. Tu sa viac a viac ponúkajú pravicové populistické alternatívy, ktoré boli doposiaľ v Nemecku viac menej tabu. Ľahko sa kričí „Peniaze nemeckým deťom a nie azylantom“, „Viac peňazí pre políciu a školstvo“, „Prísne emigračné zákony a zákon o integrácii“, alebo „Zastavte vojnu s Ruskom.“ Ako na to, o tom sa už mlčí. Že sa to dobre počúva a má ohlas aj u vzdelanejšieho voliča, okrem PEGIDy dokazujú aj volebné úspechy pravicovej populistickej AfD.
Nájsť obetného baránka nie je výmyslom PEGIDy, ani pravice ako takej, to už vieme. V Nemecku je to však tak, že paušalizovanie cudzincov za zdroj všetkého zla je politické tabu. Aspoň bolo. Nezáleží na tom, že viac ako polovica účastníkov, ako prezentujú vyššie uvedené výsledky univerzitného výskumu, má latentné predsudky voči cudzincom ako takým. V prípade PEGIDy je rozhodujúce podchytenie ich obáv z islamu. Ten to znesie. A to aj napriek tomu, že v Sasku žije len 4000 moslimov, číže 0,1 percenta obyvateľstva. Ako to?
No práve preto. Sasko bolo do roku 1990 tak ako iné európske krajiny východného bloku takmer 100-percente homogénnou krajinou. K nárastu počtu prisťahovalcov s islamským vierovyznaním prišlo potom bohužiaľ veľmi nešťastne. Uvedomme si totiž, že islam, je prinajmenšom od 11. Septembra 2001 pod drobnohľadom médií a povedzme, že vykresľovaný veľmi jednostranne. Plní tak veľmi vďačne úlohu obetného baránka, ktorý na jednej strane „postačuje“ sympatizantom PEGIDy a na druhej strane je akceptovateľným baránkom v oku majoritnej spoločnosti. Ak by si PEGIDa nateraz vybrala iného obetného baránka, pobúrenie v majoritnej spoločnosti, ktorá sa tak hrdo dištancuje od zlej nemeckej minulosti, je oveľa väčšie. Antipatie voči moslimom totiž časť majoritnej spoločnosti zdieľa s demonštrantami z drážďanských ulíc. PEGIDA svoj úspech tiež vďačí šikovnej prezentácii navonok. Aj keď je známe, že tvrdé jadro PEGIDy tvoria neonacistický hooligans, ktorí svoje hnutie nazvali HOGESA - „Hooligans proti salafistom“ , zväčša sa na to akosi zabúda. Zatiaľ čo predchodcovia PEGIDy HOGESy sa prezentovali ako výtržnícki skíni v podnapitom stave, v novšej verzii sa premenili na poslušných mužov, „našich chlapcov.“ Kritickému spravodajstvu v Nemecku tiež neušlo, že pod úspech PEGIDy sa podpísala aj prazvláštna atmosféra v samotnom meste Drážďany. Mesto Drážďany sa považuje vo všeobecnosti za provinčné a jedno z najkonzervatívnejších veľkomiest v Nemecku, s kultúrnou pamäťou, ktorá dáva do popredia hlavne kult obete. Napríklad ako najviac zničené mesto na konci druhej svetovej vojny.
Všetko to sa podpísalo pod to, že PEGIDe sa podarilo bez ozajstného obsahu vytvoriť akési spoločenstvo. Spoločenstvo, ktoré spája spoločné obavy – takú zmes strachu z cudzieho s nenávisťou voči politikom a hnevom nad reálnymi alebo cítenými sociálnymi problémami. Číže PEGIDA má vlastné špecifiká, ale v zásade je pravicovou populistickou odpoveďou ako ju poznáme z iných európskych krajín alebo aj od nás.
A darí sa jej. A to aj preto, že aj niektorí politici „z politického stredu“ hnutie PEGIDy legitimizujú. Ak PEGIDe vyjadrujú podporu populistické strany typu AFD alebo Putinovské Rusko, proste takí, ktorí riešenie problémov hľadali stále u nejakého nepriateľa, no tak dobre. To je jasné. Ak však nemecký minister vnútra (De Maiziére, CDU), alebo premiér Spolkovej krajiny Sasko (Tillich, CDU), prejavujú sympatie voči PEGIDe, je to predsa len troch znepokojujúce a legitimizuje to otázku nad smerovaním Európy.
Sympatizovať s PEGIDou znamená schvaľovať rasizmus. To by nemal nik a už vôbec nie Nemci. Nemalo by byť Nemecko práve tou krajinou, ktorá má navždy pamätať svoju minulosť? To nemyslím vyčítavo, skôr smerujem k idei, že by to mali byť oni, ktorí by mali mať stále zdvihnutý prst nad podobnými tendenciami. Totiž ak je 20. storočie už tak ďaleko, že naň môžu zabudnúť Nemci, tak zvyšok Európy to spraví o to ľahšie.
Ak začne Nemecko a spolu s ním i zvyšok Európy akceptovať, že v čaše hospodárskych alebo politických kríz začne byť cudzinec nosnou témou aj mimo extrémnych politických síl, tak schvaľujeme Európu, ktorej 21. storočie sa od toho minulého veľmi odlišovať nebude.
Všetkých, ktorí chcú diskutovať o islame sa pýtam, o kom sa bude diskutovať, keď sa „skončí diskusia“ o moslimoch?
