Ide o míting CSU – Kresťansko -sociálnej únie. CSU je politickým špecifikom Nemecka. Strana je aktívna iba v Bavorsku (najväčšom a najbohatšom spolkovom kraji v Nemecku). Na druhej strane jej politický partner CDU, Kresťansko-demokratická Únia premiérky Merkelovej, v Bavorsku do volieb nenastupuje. Tento politický pakt je zavŕšený politickým spojenectvom na celoštátnej úrovni, a to tým, že do celoštátnych volieb vstupujú ako jedno politické zoskupenie pod názvom CDU-CSU.
Táto krátka vsuvka preto, aby bolo jasné, že sa týka o míting jednej z najväčších, najpopulárnejších a v súčasnosti o vládnucu stranu v Nemecku (Veľká koalícia CDU-CSU a SPD). Teda nejde o nejakú malú stranu z niektorého krajov politického spektra.
CSU je v ostatnej dobe postavená pred malú dilemu. Hľadá si agendu. Momentálne sa totiž CSU vezie na vlne CDU, ktorá sa profiluje zahraničnou politikou. Jej hlavnej predstaviteľke A. Merkelovej svet ponúka jedno javisko za druhým a Nemci minimálne od Eurokrízy nepoznajú jedno večerné spravodajstvo bez zahraničnej cesty ich premiérky. Druhá vládna strana SPD si osvojila hľadanie sociálnych stavenísk, či ako najnovšie projekt Energetickej zmeny.
Pre CSU vlastne doposiaľ bežná situácia. V tejto politickej konštelácii Nemecko existuje už dlhšie a doposiaľ bolo zvykom, že sa CSU mohlo na svojich konzervatívnych voličov spoľahnúť. Sem tam si fúkli do plachát, keď napríklad vytiahli otázku spoplatnenia diaľnic, ale v podstate konzervatívny volič im ostával stále verný a to aj bez veľkých tém.
Doposiaľ. Posledné voľby v spolkovej krajine Hamburg však ukázali odliv konzervatívnych voličov CDU-CSU k islamofóbnej pravicovo-populistickej AfD (Alternatíva pre Nemecko), ktorej do karát hrajú momentálne vášne okolo islamu v Európe. Analytici sa zhodujú: Jednak je to víťazstvo AfD, ktorá sa takto po prvý krát dostala do krajinského parlamentu jednej zo západonemeckých krajín. A tiež je zrejmé, že CDU-CSU zahraničnopolitická agenda jej charizmatickej líderky Merkelovej nebude stačiť.
Zrejme to a perspektíva celoštátnych volieb v roku 2017 zazvonilo na poplach u špičkových politikov CSU, ktorí sa rozhodli svoje vystúpenia na mítingu poslednú popolcovú stredu poriadne okoreniť. Edmund Stoiber, bývalý predseda a matador CSU, sa vo svojej reči preto postavil i samotnej Merkelovej. Na margo jej známej vety, že Islam patrí k Nemecku, vyhlásil „Táto veta je nesprávna“ a dal najavo, že v Nemecku by chcel vidieť iba Moslimov, ktorí sa prispôsobia nemeckej Leitkultúre. Samozrejme nezabudol pripomenúť spojenie medzi terorizmom a islamom.
Kam ďalej smeruje CSU napokon ešte viac zdôraznil aktuálny predseda CSU Horst Seehofer. Seehofer kritizoval veľký počet prisťahovalcov ako takých. Tento krát sa jeho kritika neohraničila iba na Muslimov. Seehoferovi je tŕňom v oku každý z jedného milióna prisťahovalcov ročne. Do úplného politického ofsajdu sa predseda CSU napokon vmanévroval výrokom, že Nemecko nie je sociálnym úradom pre zvyšok sveta (Wir sind nicht das Sozialamt der Welt). Táto veta spôsobila bolesti brucha i nie jednému straníckemu kolegovi Seehofera, keďže presne tá istá parola sa pravidelne objavuje na volebných plagátoch fašistickej NPD.
Dobrou správou ostáva, že prejavy z mítingu CSU z popolcovej stredy si všimli všetky spravodajské média a stal sa aj terčom kritiky liberálnych komikov v ostatných dňoch. Na druhej strane po posledných skúsenostiach s hnutím PEGIDA (Bachmann a.k.a. Hitler) treba pravicové prejavy v Nemecku brat vážne o to viac, že na túto vlnu naskočili už aj etablované strany politického stredu ako to predvádza CSU.
Boj o konzervatívnych voličov z pravej strany politického spektra teda naberá na obrátkach. Bude zaujímavé sledovať kam až sa to vyvinie.
