Považujem za zarážajúci fakt, že počas bieleho dňa v telke sa objavuje stále viac filmov, v ktorých nám odhaľujú vnútornosti, litre krvi, vraždy v detailnom opise....
Súhlasím, že naše deti nemajú čo stále sedieť pred telkou, ale kedy môžu? Média sú plné článkov ako sa na základných školách naháňajú kuchynskými nožmi. Vysielacia štruktúra je príliš ťažko kontrolovateľná obzvlášt pri tak častých zmenách. Teda denných. Ráno čosi čo môžeme nazvať rozprávkami s označením prístupné deťom a od obeda filmy neprístupné deťom do 15 rokov.
Kde sú tie časy..
Nemôžem povedať, že by mi príliš chýbali časy kedy presne o ôsmej hodine večer začínala Tisícročná včela hviezdičkou, ale predsa bolo jasnejšie, že nejaká scénka pre deti tam určená nebude. A to tam len prebehla teta medzi stodolami bez šiat. Je skvelé počúvať informácie podané v momente vysielania typu neodporúčame deťom a slabším povahám. Realita však je, že asi ťažko ustrážime deti aby scény, kde sa naháňajú nožmi nevideli. Filmy, večerné spravodajstvo... Kde nie je násilie, nie je sledovanosť? Tak prosím, ale vidieť svoje dieťa ako ticho sleduje záber, kde si žena krikom vyťahuje zo žalúdka krvavé hadičky v poobedňajšich hodinách príjemné nie je.
Amerika u nás
Vidina ciest dláždených zlatom a voľnom prejave sa prejavuje aj u nás.. Vysúdiť milióny od McDonalds, lebo sa oblejem horúcou kávou a nik ma neupozornil na to, že tá káva skutočne horúca je jedna vec. Americká. Rovnako ako návšteva psychológa za nemalé peniaze, lebo som pocítil zápal zlosti a zvýšil hlas. Ale koho budeme hnať na zodpovednosť, ak sa deti rozhodnú vyskúšať rezanie nožom do vlastneho, či iného detského tela? Teda, koho ženieme na zodpovednosť, keďže sa tak stalo?
Propagácia smrti pre dnešný svet
Z toho mála čo mi rezonuje v pamäti zo spravodajstva je ako sa decká usmievali nad pomalou smrťou a týraním zvierat, či sa bodali štetcom alebo nožom. Ukazujeme prstom na rodičov, lebo nezvládli výchovu. V menších obciach je tákáto rodina v podstate odpísaná. Je pár minút po tretej hodine poobede a podľa programu TV Markíza práva dáva film, kde sa nejaká tá krvička s vraždou nájde. Ale povedzme si otvorene... keď v rozprávke mečom sekajú hlavy drakom a v knihe rozprávok je smrti viac ako v knihe hororu, tak... byť, či nebyť?
Áno, je to len úbohá úvaha, ktorá opisuje nezmeniteľné. Alebo snáď pozná niekto riešenie, ktoré zabráni môjmu dieťaťu bojovať s hračkou napodobňujúcu samopal, ktorú nájde aj v škôlke (deti si smú priniesť svoje hračky) alebo vášmu dieťaťu nevziať do školy nôž, lebo sa cíti ponižovaný?
