Dobrý večer, jó estét!
Zišli sme sa tu opäť, tentokrát možno viac nahnevaní, hlavne preto, že premiér našej krajiny a vysokí štátni predstavitelia oslavujú deň víťazstva nad fašizmom práve v Rusku.
Veľa už bolo povedané na túto tému politikmi, historikmi, aj občianskymi aktivistami. Ja vám však chcem povedať, že napriek obrovskej hanby a potupy pre našu krajinu, je to na niečo dobré, že tam išli. Prečo? Náš štát je veľmi mladý a jedným z pilierov štátnosti, bez ohľadu na to, či sme etnické Slovenky, Slováci, Maďari, Maďarky, Ukrajinci či Ukrajinky, Rómovia či Rómky... jedným z pilierov štátnosti je dobré historické povedomie. Znalosť dejín, najmä tých najnovších, a snaha poučiť sa z nich. Róbert Fico a jeho partia nás takto nútia oprášiť knihy dejepisu a pozrieť sa na to, ako to z tou druhou svetovou vojnou vlastne bolo.
Ja som ešte chodila do škôl počas komunizmu. Vtedy sme sa neučili o tom, kto začal druhú svetovú vojnu. Neučili sme sa, že Sovietsky zväz napadol Poľsko spolu s Hitlerovským Nemeckom. Neučili sme sa, že spomedzi 14 miliónov cielene vyvraždených civilistov na území východnej Európy v 30 a 40 rokoch minulého storočia až jedna tretina pripadá na vrub Sovietskeho zväzu. Neučili sme sa ani to, že v zboroch Červenej armády, ktorá oslobodzovala Slovensko od nacistov bol významný podiel Ukrajincov, Bielorusov, a aj iných neslovanských národností. Neboli to len Rusi, pán Putin. A takmer sme sa neučili ani to, že nás oslobodzoval aj 1. čs. armádny zbor Ludvíka Svobodu. Rusko si uzurpuje nielen územia iných národov, ale aj históriu. Tvária sa, že to oni vyhrali. Že to oni nás oslobodili. História je vždy zložitejšia než propaganda. Oni zvíťazili, lebo sa im podarilo nás na 40 rokov zotročiť. Boli sme kolóniou Sovietskeho zväzu bez vlastnej samostatnej politiky. A výsledkom tohto kolonializmu sú aj tí, čo dnes podávajú ruky vrahom v Moskve.
Potrebujeme znovu získať vlastnú suverenitu. Aj v histórii. To, že tu dnes spolu stojíme, je kľúčové. Nie je vám jedno, kam chcete patriť. Mohli ste dnes robiť tisíc zaujímavejších vecí, než stáť na námestí. Napriek tomu tu ste. Tu na týchto námestiach sa formuje identita občanov a občianok Slovenskej republiky. Bez ohľadu na pôvod, na národnosť, na politické presvedčenie či náboženstvo. Slovensko je Európa.
Niektorí vravia, že história sa nemá prepisovať. To je veľký omyl. Tak ako každý vedný odbor, aj história sa vyvíja. Má nové zdroje, nové technológie, ale aj väčšiu slobodu skúmania. Potrebujeme napísať našu históriu odvahy a odporu proti zlu. Históriu ľudskosti a tolerancie. Pozdvihnúť ľudí, ktorí sa poznaním či dobrými skutkami zaslúžili o rozkvet vášho mesta a našej krajiny. Ak si budeme pamätať len zlosynov, vrahov a násilníkov, budú oni našimi vzormi. Potrebujeme oživiť pamäť na významné ženy, ľudí z národnostných menšín, ľudí, ktorí možno nekričali nahlas, ale svojim dielom prispeli k lepšiemu svetu. Takúto históriu tvoríme spoločne aj na tomto námestí. Možno si poviete, nemá to zmysel, aj tak sú v Moskve a robia nám hanbu.
Má to veľký zmysel. Táto vláda raz odíde. A my sa potrebujeme pozrieť na budúcnosť. Potrebujeme sa rozprávať o tom, akú krajinu, aké mestá chceme. Ako budeme čeliť globálnym krízam, ktoré sa na nás valia. Nevieme ich zastaviť ani odvrátiť, ale vieme sa na ne pripraviť. Vieme si naplánovať systémy záchrany a pomoci tak, aby slabší, chorí, zraniteľní či chudobní neostali vzadu. Aby nás ich hnev následne nedobehol. Lebo tak sa to stalo v Nemecku pred druhou svetovou vojnou.
Pracujem v Klimatickej koalícii. Sme tie “hnusné mimovládky”, ktoré štátu pripomínajú, že má plánovať čistú a dostupnú energiu pre ľudí, že má chrániť lesy, ktoré nás môžu ochrániť pred suchami, záplavami a výkyvmi počasia, že má plánovať dobré záchranné systémy, aby keď sa niečo udeje, nedopadli sme ako počas covidu či krívačky. Toto hovoríme a prinášame dáta, podklady, expertízu. A by ste sa divili, stále je dosť ľudí na ministerstvách, ktorí s nami spolupracujú. Len bohužiaľ nemajú podporu zhora. Lebo na mnohých ministerstvách kľúčové posty obsadili neschopní babráci, ktorí okrem svojej pomstychtivosti nemajú čas na nič iné.
Treba sa dívať úprimne do minulosti a poučiť sa z nej. treba sa dívať úprimne do budúcnosti a pripraviť sa na ňu. A v prítomnosti? Nenechať sa znechutiť pár smiešnymi postavičkami, čo robia štafáž Putinovi. Sú na smiech aj na Slovensku, aj v Európe, ešte aj v Rusku. Ani tam ich neberú vážne. Hľadajme spojencov, učme sa, plánujme. A hlavne nezabudnime sa rozprávať. Nedovoľme, aby títo šašovia vniesli medzi nás nenávisť. Aj tí, čo tu dnes nie sú, sú naše spoluobčianky a spoluobčania. Aj s nimi treba rátať. Sme Európa a to znamená, že máme úctu k rozmanitosti. Učíme sa to, možno ešte nie sme v tom dokonalí, Nevadí. Sme mladá krajina a veľa sme toho už zvládli. V druhej svetovej vojne sme povstali proti fašizmu. Zvládneme aj Fica. Len si treba veriť.
