Riaditeľ Správy slovenských jaskýň dnes odmietol realizovať príkaz ministra životného prostredia odvolať svojich zamestnancov. Zelené mimovládky a odborná verejnosť sa spojili v spoločnom vyhlásení, kde sa hlásia k aktívnej ochrane prírody napriek vyhrážkam a ponižovaniu. Ľudia pracujúci v RTVS vyjadrili rázne svoj nesúhlas s oklieštením nezávislosti verejnoprávnych médií. Obyvateľstvo Slovenska vyzbieralo už 4 mil. eur na muníciu pre Ukrajinu.
V tom virvare aktuálnych káuz môže byť užitočné vrátiť sa k základným pilierom, na ktorých stojí demokratické zriadenie tejto krajiny:
1. Demokracia nie je supermarket a vládnutie nie je obchodné tajomstvo
Vládna moc sa nás snaží presvedčiť, že demokracia znamená raz za štyri roky „kúpiť si“ vo voľbách svojho politika. Dať mu hlas a potom ostať ticho a pasívne sledovať, ako ten politik či strana (ne)napĺňajú marketingové sľuby, ktoré mu dali. Lenže na rozdiel od supermarketu, tu neplatia pravidlá o reklamácii či bezplatnom vrátení „tovaru“ do dvoch týždňov. Demokracia nie je supermarket, aj keď mnohí volia podľa sympatií či odporúčaní nie veľmi v politike zorientovaných influencerov.
Ústava SR garantuje ľuďom právo združovať sa (teda zakladať „mimovládky“) a voľne hovoriť svoje názory na kvalitu vládnutia. Navyše, spravovanie krajiny nie je súkromný biznis. Ide o naše životy, naše dôchodky, naše lesy, naše pozemky. Máme právo byť informovaní, zapojení, náš názor má byť vypočutý.
2. Dobrá vláda musí ustáť vecnú kritiku
Kritika vlády či navrhovanej legislatívy nie je protislovenská činnosť. Vláda Róberta Fica nie je Slovensko. Slovensko sú ľudia s rôznymi názormi a rôznymi potrebami. Ak aj niekto vyhrá voľby, neznamená, že má právo šliapať a valcovať názory tých, ktorí sú v opozícii. Vyhrané voľby neznamenajú, že každý, kto položí otázku či spochybní nejaké rozhodnutie je automaticky nepriateľ. To sú štandardy Ruska a nie Európskej únie. V Európe, kam sme sa mimochodom tak veľmi pred 20 rokmi chceli dostať, by sme si mali vážiť všetky názory (s výnimkou tých, čo spochybňujú demokraciu ako takú) a chrániť slobodu prejavu.
3. Demokracia je makačka
Tí, čo žili v totalite, si pamätajú, aké je pohodlné utápať sa v bezmocnosti krčmových rečí. Veď aj tak nič nemôžeme, zanadávame si, povieme vulgárny politický vtip a hotovo. Autokratické režimy majú vymakané metodiky na to, aby vyvolali v ľuďoch pocit bezmocnosti. Tomuto však nesmieme podľahnúť. Dá sa urobiť veľa. Zapojiť sa u seba doma, zastať sa slabších, zorganizovať podujatie, pripojiť svoj podpis či zopár drobných. Nenechajme si vziať svoju krajinu. Je krásna a plná šikovných ľudí. Nestačí ísť voliť raz za štyri roky. Veciam verejným sa treba venovať každý deň. A na to treba odvahu postaviť sa tvárou v tvár proti zlu a klamstvu. Možno budeme riskovať pohodlie či pokojný spánok, ale získame oveľa viac. Sebaúctu. Demokracia sa nedá kúpiť, musí sa odmakať.
