Kým sa celý národ zabáva na jednom rozbitom semafore a neschopnom politikovi, v zrýchlenom konaní sa potichu, takmer bez záujmu médií, prijíma zákon, ktorý môže vážne ohroziť ústavné práva ľudí a spôsobiť nezvratné škody na prírode.
Ide o zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ktorý je napísaný v expresne rýchlom tempe. Až sa ťažko ubrániť podozreniu, že ležal pripravený v šuplíku už pred nástupom novej vlády. Ide o zákon, ktorý (v skratke) umožňuje vláde realizovať „strategické investície“ bez ohľadu na vlastnícke práva ľudí či firiem, bez ohľadu na ochranu prírody či dokonca strategické dokumenty štátu alebo územné plány samospráv. Asi najväčším problémom je definícia „strategickej investície“, ktorou je podľa návrhu zákona v zásade čokoľvek, čo vláda SR určí, že strategickou investíciou je. Napríklad diaľnica, elektráreň, ale aj iná stavba, ktorá robí „dobré meno“ Slovensku. V praxi to môže znamenať, že ak sa štát na vašom pozemku rozhodne stavať olympijskú dedinu a vyhlási to za strategickú investíciu, nebudete sa môcť nijak brániť ani vy, ani ekosystémy, ktoré po ceste zlikviduje.
Odhliadnuc od toho, že už máme niekoľko platných zákonov, ktoré upravujú významné investície a okolnosti okolo nich, Ministerstvo dopravy, ktoré zákon predložilo, ho odôvodňuje najmä zrýchlením výstavby diaľnic a čerpaním eurofondov. Dôvodová správa uvádza:
„Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky (ďalej len „investície“) nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.“
To je možno pravda. Otázka je, či naozaj potrebujeme takýto zákon, navyše prijatý vládou v priebehu niekoľkých dní, bez riadnej diskusie s odbornou verejnosťou. Tie povoľovacie procesy totiž mnohokrát chránia práva ľudí i verejný záujem (prírodu, pamiatky, zdravie ľudí...). Ak sú príliš dlhé či komplikované, treba preskúmať prečo a opraviť to, čo nefunguje. Namiesto toho vylievame dieťa aj s vodou z vaničky.
Autori návrhu v dôvodovej správe suverénne konštatujú: „Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy.“ Takže umožniť štátu stavať čokoľvek na cudzom pozemku vlastne nič v spoločnosti neovplyvní.
Zrýchlené legislatívne konanie pritom vláda odôvodnila, zjednodušene povedané, tým, že už sme dávno mali tie diaľnice postaviť a peniaze vyčerpať. Takže za neschopnosť niekoľkých politických garnitúr majú teraz zaplatiť občania okresaním svojich základných práv. Semafor je sranda. Ale sú tu dôležitejšie veci, ktoré si treba všímať.
Ani tie najprospešnejšie veci sa nesmú robiť bez vedomia tých, ktorých sa týkajú. Vráti sa nám to potom v podobe nedôvery k štátu, k politikom, k sebe navzájom. Dobré rozhodnutia vznikajú v diskusii. A tá potrebuje čas.
