Som presvedčená o tom, že opísať toľkú krásu slovami je takmer nemožné. Je nádherné pozorovať, ako sa lúče slnka dotýkajú hladiny a pokúšajú sa preniknúť do kolobehu života pod ňou. Milujem tie minúty pod vodou, ktorá sa pomaličky zakráda pod môj polosuchý neoprén a telo si ju zohrieva na potrebnú teplotu. Vnímam všetku krásu okolo seba a cítim sa nádherne.
Svet nespočetných foriem života, ticha a bubliniek..... Stretávajú sa tu všetky farby, ktoré s pohybom života ladia do nádherných tónov symfónie. Koralové útesy s húfmi rýb, drobné živočíchy, huby, rastlinky vytvárajú mestečká, v ktorých sa pomaly ale iste napĺňajú osudy. Na chvíľu sa pridávam ku kŕdliku malých rybiek zvádzajúcich neustály boj o prežitie a zháňanie potravy. Ach, už ich má na muške predátor, ktorý ani náhodou nemá priateľské úmysly. Idem radšej ďalej a pozorujem bezstarostné chvíľky nehybnej murény. V diaľke zbadám žraloka a div, že neprestanem dýchať. Mám nutkanie priblížiť sa k nemu, ale hneď ako ma zacíti, dá sa na útek. Prúd ma pomaly unáša popri korálovom útese a ja počúvam jeho melódiu. Fascinuje ma tento tajomný a mocný SVET. Morské prúdenie a niekoľko sto metrov hĺbky vo mne vzbudzujú obrovský rešpekt. Tu som si prvý krát uvedomila, akí sme zraneteľní v porovnaní so silou prírody.
Vynáram sa ako znovuzrodená a zakaždým sa teším na ďalší ponor.
