Ak na chvíľu odhliadneme od potreby šetriť na štátnych výdavkoch, núkajú sa tri cesty nového prerozdelenia. Vyššie zdanenie spotreby alebo príjmov a kapitálu alebo kombinácia obidvoch. Tretia možnosť sa zdá byť v slovenských pomeroch nerealizovateľná vzhľadom na pomerne jasné rozčlenenie hlavných politických síl na stredoľavé a konzervatívne. Takže, čo bude tým nástrojom, ktorý má pomôcť štátu udržať jeho akú takú vitalitu a ústavou vyžadovaný sociálny charakter?
Konzervatívna časť politického spektra považuje 19 - percentnú daň z príjmov fyzických a právnických osôb za nedotknuteľnú a ponúkajú ako recept vyššie spotrebné dane na alkohol a tabak, ďalšie zvýšenie DPH a nárast sadzieb dane z nehnuteľnosti. Ťažko oponovať proti zdražovaniu alkoholu a tabaku, ale výnos zo zvýšenia týchto spotrebných daní ani zďaleka nepokryje súčasné požiadavky štátneho rozpočtu. To potvrdzuje aj samotné MF SR, pretože napríklad od zvýšenia spotrebnej dane na alkohol očakáva v roku 2012 pozitívny dopad len 35 mil. Eur, čo z chýbajúcich minimálne 700 mil. Eur v nasledujúcom roku predstavuje len okolo 5 percent. Okrem toho, zvýšenie spotrebnej dane na alkohol sa dotkne predovšetkým produkcie vína (z uvedených 35 mil. Eur až 25 mil. Eur predstavuje vyššia sadzba na víno) s katastrofálnymi dôsledkami na slovenské vinárstvo. Na mieste je aj argument, že každoročné zvyšovanie týchto daní začína byť kontraproduktívne, pretože pri prekročení určitých cenových hladín tabaku a alkoholu už daň neprináša očakávané výnosy a podporuje rozmach čierneho trhu.
Ďalšie zvýšenie DPH je už iný, podstatne bolestivejší príbeh. S výnimkou 10 -percentnej sadzby na lieky a zdravotnícke pomôcky a knihy zavedenej v rokoch 2006 - 2010 je na všetky služby a tovary jednotná 20 -percentná sadzba DPH. Keď súčasná vláda zvyšovala DPH na 20 percent s účinnosťou od 1. januára 2011, veľmi presne formulovala dôsledky prenesenia ťarchy konsolidácie verejných financií na plecia ľudí. Zvyšovanie DPH, po slovensky zdražovanie, malo veľmi negatívny vplyv na hospodársky rast, reálne mzdy, ktoré prvýkrát po dlhých rokoch v priebehu roka 2011 klesajú a samozrejme na infláciu. Napriek tomu je pre konzervatívne strany veľmi atraktívne, pretože rast DPH znamená pre štátny rozpočet pri každom, čo i len jednopercentnom navýšení, obrovské príjmy (zvýšenie DPH z 19 na 20 percent má mať podľa MF SR v roku 2011 pozitívny dopad na daňové príjmy vo výške 185,5 mil. Eur.).
Prečo má teda stredoľavá časť politického spektra úplne odmietavý postoj k zvyšovaniu DPH? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V roku 2011 ľudia zdražovanie najviac pocítili pri platbách za bývanie vrátane energií, dopravu a samozrejme potraviny. Ak si zoberieme, že podpriemerne a priemerne zarábajúci ľudia (predstavujú absolútnu väčšinu) minú celý svoj príjem práve na tieto základné životné potreby, akékoľvek ďalšie zvyšovanie ich ceny znamená ďalšie znižovanie životnej úrovne a kúpyschopnosti s fatálnymi dôsledkami na ekonomickú a sociálnu situáciu. Je škoda, že vládne strany odmietli na prelome rokov 2010 - 2011 nahradiť zvýšenie DPH z 19 na 20 percent bankovou daňou, ako sme navrhovali, hoci by priniesla do rozpočtu presne ten istý príjem ako vyššia DPH (180 mil. Eur).
Ak odmietame ísť cestou vyššieho zdaňovania spotreby, máme okrem už spomínaných škrtov a šetrenia, už iba jedinú alternatívu ako na rok 2012 zabezpečiť potrebné zdroje. Pri hospodárskom raste blížiacom sa k nule je to vyššie zdanenie niektorých príjmov. Nechcem polemizovať, či nízka 19 percentná sadzba dane z príjmu právnických osôb mala alebo nemala pozitívny vplyv na investorov. Je fakt, že ako hlavný dôvod príchodu na Slovensko investori vždy označujú lacnú pracovnú silu. A je fakt, že kvôli nízkej korporatívnej dani sme oprávnene tŕňom v oku veľkých európskych ekonomík. Pozorne sledujem vývoj hnutia „Je nás 99 percent" v USA. A vnímam aj argumenty zamestnávateľov, ktorí dávajú prácu ľuďom. Ale pri nízkej 19 -percentnej dani z príjmu vidím na Slovensku priestor na jej zvýšenie. Nie pre všetkých, ale len pre vybranú skupinu podnikateľských subjektov (asi 30), ktorých zisk je v korunách vyšší ako miliarda. Je zaujímavé, že medzi týmito subjektmi sú predovšetkým nevýrobné korporácie ako finančné alebo telekomunikačné inštitúcie. Zvýšenie dane z príjmu zo súčasných 19 na 22 percent by určite pre ne neznamenalo likvidačné problémy alebo pokušenie preniesť svoje aktivity do inej krajiny. To isté sa týka zvýšenia dane z príjmu pre fyzické osoby z 19 na 25 percent, ak príjem osoby je v roku vyšší ako 33 tis. Eur (vrátane ústavných činiteľov aj keď by nedosahovali takýto príjem). Priznám sa, že celkom nerozumiem argumentu pravice, že týmto opatrením chceme potrestať ľudí práce. Treba si uvedomiť, že podľa prístupných štatistík je na Slovensku takýchto osôb iba 25 tisíc a zvýšenie dane z príjmu by vôbec nepociťovali tak citlivo ako podpriemerne a priemerne zarábajúci ľudia, ktorým by sme zvýšili DPH na viac ako 20 percent. Ak k tomu pridáme zavedenie 5 percentnej sadzby dane na dividendy, pokiaľ ich fyzická osoba použije na súkromné účely a ďalšie zvýšenie osobitnej dane pre banky (podľa schváleného zákona bude príjem do štátneho rozpočtu 80 mil. Eur, pričom podľa nášho návrhu to môže byť pri rekordne vysokých ziskoch bánk a finančných inštitúcií až 180 mil. Eur), spolu môžeme získať viac ako 300 mil. Eur do štátneho rozpočtu bez toho, aby sme ďalej sociálne deklasovali slabšiu a strednú vrstvu.
Musím dodať, že sa nespoliehame iba na peniaze z vyššieho zdanenia príjmov. V roku 2009 sme čelili obrovskému hospodárskemu poklesu vo výške takmer mínus 5 percent. Pokiaľ by sme nepodporovali veľké verejné investície vrátane použitia súkromných zdrojov (napríklad na dostavbu 3. a 4. bloku JE v Mochovciach) alebo cez PPP projekty, ťažko by sme mohli v júni 2010 odovzdávať Slovensko pravicovej vláde s najvyšším hospodárskym rastom v celej EÚ. A nezdvíhali sme dane. Naopak. Na jar v roku 2010 terajší minister financií I. Mikloš ako opozičný poslanec podal návrh na zníženie daní z príjmu, pokiaľ si pamätám na 16 percent. Rovnako navrhoval predĺženie doby poberania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov. Aké by boli reakcie, keby dnes ľavica priniesla podobné návrhy? To ale neurobíme a sme pripravení podporiť aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v NR SR predloží P. Kažimír a ktorý obmedzuje hornú hranicu dlhu na 60 percent HDP. Sme jednoducho presvedčení, že kombinácia šetrenia, zvýšenia daní z príjmu pre bohatých v rámci posilnenia solidarity a podpora veľkých verejných investícií vrátane použitia súkromných zdrojov môže zabezpečiť prežitie Slovenska a funkcií štátu. Je to konkrétny program, ktorý bohužiaľ nemá protiváhu v podobe návrhov pravicovej časti politického spektra.
((video))
Chápem, že moje poznámky môžu vyvolať rôzne reakcie. Nech sú akékoľvek, jedno je isté, niečo musíme po voľbách v marci 2012 urobiť. Buď vyhrá pravica a pôjde cestou zdaňovania spotreby, teda zdražovania pre všetkých alebo stredoľavé politické hnutie pristúpi k vyššiemu zdaneniu príjmov bohatých, ktorí solidaritu nepocítia tak, ako by ju pocítili ľudia s nízkymi alebo strednými príjmami. O tomto by mali ľudia uvažovať. Lebo to je realita. Nie to, aký pekný billboard alebo silnejšie vyhlásenie bude mať ktorá strana.
