Vždy keď idem do zahraničia, nosím klobúk v ruke a nie na hlave. Vždy som rešpektoval právo každej krajiny vybrať si svoju vlastnú cestu. Západný svet nemá právo nikoho poučovať, lebo si musí najskôr sám pozametať pred vlastným prahom, aby mohol moralizovať. Kuba sa púšťa do veľkých zmien. Schválenie novej kubánskej ústavy môže viesť k stimulácii ekonomiky. Ale nechajme Kubu nech si to robí po svojom. Nie podľa šablóny Medzinárodného menového fondu – privatizovať, liberalizovať, deregulovať. To je cesta do pekla. Na Slovensku nezostali vďaka pravicovým vládam v rukách štátu žiadne ziskové strategické podniky. Prečo by Kuba mala spáchať rovnakú hlúposť a ekonomickú vlastizradu?
Protivládny a bohužiaľ aj protislovenský denník SME spôsobom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani socialistické denníky do roku 1989, „informoval“ verejnosť o mojej minulotýždňovej ceste na Kubu spoločne s predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti Ľ. Blahom. Z príspevkov denníka SME sa čitatelia mohli dozvedieť dve zásadné veci, a to, že Che Guevara bol masový vrah (čo sú potom tí, čo dali bombardovať napríklad Belehrad) a že som obdivovateľom komunistickej Kuby, lebo som ako predseda vlády bol na recepcii kubánskej ambasády. Hodné Pulitzerovej ceny. Za šírenie nenávisti a nezmyslov.
Slovensko je dnes jedným z najvýznamnejších investorov na Kube. Určite tomu napomohla aj moja oficiálna návšteva Kuby ako predsedu vlády v roku 2015. Slovensku sa otvárajú dvere najmä v energetike a spracovateľskom priemysle, na druhej strane sa nám podarilo riešiť kubánsky dlh, okrem iného, dovozom unikátnych liekov na liečenie tzv. diabetickej nohy. Zaangažovanosť slovenských firiem na Kube začína byť tak veľká, že kapacita špecializovanej Eximbanky na podporu exportu nepostačuje a slovenské firmy majú reálne ťažkosti s financovaním svojich projektov alebo s poistením úverov. A to bol hlavný dôvod mojej návštevy na Kube. Po dohode s ministrom financií a po viacerých stretnutiach na Slovensku som mal možnosť na Kube predstaviť riešenie, ktoré by Eximbanke umožnilo väčšiu angažovanosť v slovenských projektoch. Riešenie spočíva v medzivládnej dohode, na podpísanie ktorej máme platné vnútroštátne právo a ktorá by v podstate umožnila štátnym rozpočtom obidvoch krajín vstúpiť do reťazca finančných nástrojov potrebných na zabezpečenie dostatočného a bezpečného financovania.
Je úplne normálne, ak politik v zahraničí vytvára dobré podmienky pre slovenské firmy. A takto bola vnímaná moja misia aj z kubánskej strany. Som veľmi rád, že navrhnuté riešenie našlo u najvyšších kubánskych predstaviteľov odozvu a verím, že po stretnutí s kubánskym prezidentom budú môcť vládni experti urýchliť prácu na spomínanej medzivládnej dohode. V tomto duchu bola dôležitá aj návšteva najväčšieho karibského hospodárskeho veľtrhu FIHAV v Havane, kde boli prítomné všetky zainteresované slovenské firmy. To, že Kuba, okrem denníka SME a jemu podobným, nikomu nesmrdí, potvrdzuje aj účasť obrovského počtu firiem z celého sveta, ktoré sa chcú na Kube etablovať alebo na nej už aktívne pôsobia.
Kuba nikoho neohrozuje a niektorým vadí len preto, že stále ešte je. Ale svet sa mení. Stačí ak sa pozrieme na 1. november toho roku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré prijalo rezolúciu s názvom „Nevyhnutnosť ukončenia hospodárskeho, obchodného a finančného embarga USA proti Kube“. Dôkazom zmeny je fakt, že za túto rezolúciu hlasovalo 189 krajín a iba dve boli proti – USA a Izrael. Ani jedna krajina sa nezdržala hlasovania a mňa osobitne teší skutočnosť, že Európska únia sa správala suverénne a všetky jej členské štáty túto rezolúciu podporili.
