Pokiaľ by napríklad vtedajšia opozícia (SMER-SD a HZDS) nepodporila referendum o vstupe Slovenska do EÚ, bolo by bez akýchkoľvek pochybností neúspešné.
Konsenzus skončil. Kým najsilnejšia vládna strana SMER-SD jednoznačne hovorí o nevyhnutnosti držať sa jadra európskej integrácie, ktorú predstavujú najmä Nemecko a Francúzsko, preferenčne najsilnejšia opozičná strana SaS hovorí úplný opak a jej líder R. Sulík dokonca tieto dve krajiny označil za okresnú ligu.
Verejnosť si môže vybrať, akú budúcnosť Slovenska si predstavuje: spojenú s Nemeckom a Francúzskom (SMER-SD) alebo na okraji EÚ (SaS).
Aby som nezostal pri tejto jednoduchej, ale veľmi presne formulovanej voľbe, rád by som k mojej voľbe tzv. jadra EÚ pridal niekoľko poznámok.
Pod jadrom EÚ rozumiem najviac integrované členské štáty používajúce spoločnú európsku menu. Slovensko dosiahlo v súčasnosti najvyššiu možnú mieru integrácie. Sme nie len v EÚ, ale aj v Schengene a máme EURO. A nikto nemôže povedať, že táto miera integrácie nás poškodila. Práve naopak.
Existujú predpoklady, ako napr. nedokončené európske projekty (jednotný trh), Brexit, politika Donalda Trumpa, diskusie o budúcnosti EÚ, pri ktorých nemôžeme pochybovať, že vznikne tlak, a to najmä v Eurozóne, na ešte hlbšiu spoluprácu a integráciu. Oprávnene očakávame, že nový francúzsko-nemecký integračný motor nasadí v Eurozóne vyššiu rýchlosť a ponúkne v mnohých oblastiach viac spolupráce a priblíženia. Je to nakoniec v súlade s jedným z piatich variantov vývoja EÚ, ktoré nedávno predstavila Európska komisia: „Those who want more, do more.“ Slovensko podľa mňa urobí zásadnú chybu, ak tento proces od samotného začiatku nepodchytí a nezúčastní sa na ňom!
Oblasti, v ktorých hlbšia integrácia prebehne a na ktoré budú musieť krajiny majúce záujem byť v tzv. jadre reagovať, sú rôznorodé. Je možné, že v časovom slede to bude najskôr bezpečnosť a obrana, ale neskôr určite sociálna oblasť, daňová a rozpočtová politika, lepšie riadenie Eurozóny. Ak hovoríme o novom jadre EÚ, najväčšie predpoklady na jeho tvorbu a účasť v ňom majú predovšetkým krajiny používajúce EURO. V tomto má Slovensko obrovskú komparatívnu výhodu pri porovnaní s nečlenskými štátmi Eurozóny. Rovnako sa ukazuje, aké strategicky správne bolo naše rozhodnutie zaviesť v roku 2009 EURO.
Vstup SR do EÚ v roku 2004 bol spojený aj s nákladmi. To bude platiť aj o našej ambícii byť súčasťou jadra EÚ. Tento fakt nemôžeme skrývať alebo marginalizovať. Na strane druhej, nevystavíme na všetko čo sa týka jadra bianco šek. Tak, ako sa naša doterajšia integrácia ukázala ako úspešná a neporovnateľne výhodnejšia pri pohľade na náklady spojené so vstupom do EÚ, aj pokračovanie v integrácii v Sulíkovej „francúzsko-nemeckej okresnej lige“ nás významne posilní. Ak aj opomeniem akékoľvek iné prirodzené výhody silnejšej spolupráce s týmto ekonomicky a politicky najvýznamnejším európskym dvojzáprahom, musím zdôrazniť ochranu našej meny EURO, rýchlejšie približovanie sa k priemeru životnej úrovne EÚ a definitívne hodnotové a geopolitické ukotvenie medzi najvyspelejšími krajinami západnej Európy. Ak toto opozícia nepociťuje ako životnú výzvu, oprávnene sa pýtam, čo pre pána Boha budú s touto krajinou robiť pán Sulík s pánom Matovičom a pánom Kollárom, ak sa dostanú k moci!
