((mari))
Okrem toho nesúhlasím s legalizáciou tejto mäkkej drogy, pretože anamnéza viacerých narkomanov potvrdzuje, že na začiatku ich osobnej tragédie bola práve marihuana. Na druhej strane sa zdá, že rozsah používania marihuany mladými ľuďmi podceňujeme. Že je rozšírenejšia, ako by sme si chceli pripustiť. Už aj niektoré „celebrity" sa k nej verejne hlásia. Zaujalo ma vyhlásenie jedného z ocenených slovenskou hudobnou cenou, ktorý v priamom prenose ďakoval prírode za „zelenú rastlinu", ktorá ho po večeroch inšpiruje pri písaní textov. No a keďže počas kampane čas na písanie nebol a po 4. apríli už nebude vôbec, mám poslednú šancu k dekriminalizácii marihuany povedať niečo teraz. Dokonca som volal aj niektorým prokurátorom, aby som si overil zopár informácií.
Je fakt, že držba marihuany na osobnú spotrebu je na Slovensku trestným činom. Ak fajčiarom marihuany, milovníkom bonga alebo koláčikov s prísadou tejto mäkkej drogy hrozia na Slovensku veľmi prísne tresty, je legitímna otázka, či hrozba takýmito trestami je efektívna, keď pripúšťame veľký rozsah používania marihuany. Najskôr krátke resume právnej úpravy. Podľa Trestného zákona z roku 2005 sa pod prechovávaním drog pre vlastnú spotrebu rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu drogu v množstve, ktorá zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Maximálny trest sú tri roky väzenia. Ak ide o osobu mladistvú, teda medzi 14 - 18 rokmi veku, maximálny trest je 15 mesiacov väzenia. Ak má niekto najviac desaťnásobok takejto dávky, už ide o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu s vyšším trestom až päť rokov väzenia, u mladistvého dva a pol. Držba drogy vo viac ako desaťnásobku dávky už nie je považovaná za držbu pre vlastnú potrebu, ale za, ľudovo povedané, obchodovanie s drogami a tomu zodpovedajú aj mimoriadne prísne tresty. Tie nás ale teraz nezaujímajú, lebo sa bavíme o marihuane pre osobnú spotrebu. Hoci, a to už je naozaj prehnané, ak niekto cez hranice dovezie marihuanu na územie Slovenska, už sa vôbec nehľadí na množstvo a aj pri jednej dávke marihuany na osobnú spotrebu hrozia páchateľovi doslova drakonické tresty nepodmienečného trestu väzenia.
Takže zákon máme dostatočne prísny. Keby som ako človek znalý práva dostal ponuku na bongo, jointa, dobrý čajík alebo nejakú koláčikovú delikatesu, asi by som sa mal od strachu pred trojročným väzením roztriasť. Niektorí prokurátori v Bratislave mi potvrdili, že trestné stíhanie za držbu marihuany na osobnú spotrebu tvorí pomerne významnú časť ich trestnej agendy. A je dobré, že pri rozhodovaní súdov o obžalobách prevláda umiernenosť a súdy využívajú viaceré možnosti ako sa vyhnúť uloženiu smiešne tvrdého trestu. Na Slovensku máme takú zvláštnu zásadu. Keď vznikne nejaký problém, urobíme z neho trestný čin a myslíme si, že hrozba trestom automaticky problém vyrieši, hoci jeho podstata tkvie v niečom úplne inom. Obávam sa, že takto nefunkčné a neefektívne je trestné právo aj v boji proti marihuane. A práve vo vzťahu medzi individuálnym fajčením marihuany a prísnymi trestami hroziacimi za takýto skutok treba hľadať odpoveď, či držbu marihuany na osobnú spotrebu dekriminalizovať, teda vyradiť z okruhu trestných činov alebo nie. Postavme si marihuanu, jej užívanie a trestanie ako odbornú agendu a nie ako lacnú politickú tému. Tému, ktorú lacno pred voľbami rozbehnete a potom, keď ste dvadsať mesiacov vo vláde, tak sa na ňu, s prepáčením, „vykašlete" (pozdravujem kolegov v Liberálnom dome). A neplatia žiadne výhovorky o koaličných partneroch.
Uvedomme si aj iný rozmer trestania užívateľov marihuany (nie obchodníkov). Ak otvorene pripúšťame, že trestné právo nemá ten preventívny účinok, ktorý očakávame, teda že nám nerieši rozsah užívania marihuany, aký zmysel má potom mladých ľudí prichytených a potrestaných poznačiť možno na celý život biľagom odsúdenia? Netreba na tomto mieste vysvetľovať ako je to s výpisom a odpisom registra trestov. Odsúdenie zostáva natrvalo zaznamenané a výrazne ovplyvňuje profesný život mladého človeka. A to môže ísť často o vzdelaných a talentovaných ľudí. Tu je daň za neefektívne trestné stíhanie ešte vyššia.
Dlhé roky sa profesionálne zaoberám trestným právom a nikdy som príliš neveril odstrašujúcej funkcii trestu, možno aj toho najprísnejšieho. Aj preto som na marihuanových aktivistov na mojich prednáškach reagoval nasledovne: „Mladý muž. Určite si pred každým jointom nelámete hlavu nad tým, aký trest vám hrozí. Kašlete na celý Trestný zákon a húlite." Nechcem nič prikrášľovať, ale toto moje hodnotenie sa stretávalo s pochopením. O to viac je treba dilemu dekriminalizácie marihuany odborne, opakujem odborne, nie politicky rozseknúť.
Na školách sa učí, že hrozba trestom je účinná. Právo v knihách a právo v praxi sú však dve úplne odlišné kategórie a u nás na Slovensku obzvlášť. Vyššie som naznačil, že teórii o odstrašovaní trestami príliš neverím. Trest skôr zohráva odplatnú funkciu. Prežeňme to a predstavme si dôsledky čo i len polročného väzenia pre mladého človeka za zopár cigariet vo vrecku. Takýto biľag sa ťažko zmazáva po celý život. Okrem toho samotné odsúdenie je dôkazom zlyhania trestu ako odstrašujúceho prostriedku a plní len úlohu potrestania páchateľa. A to nám ako odstrašujúce prostriedky zlyhávajú iné tresty! Napríklad ani pri treste smrti neexistuje žiadny dôkaz, že by plnil túto úlohu. Jeden sa pokúsil predložiť v šesťdesiatych rokoch minulého storočia I. Ehrlich v USA použitím komplikovaných ekonometrických metód. Dospel k záveru, že jedna dobre medializovaná poprava mala za následok o 5 až 6 menej vrážd. Tento záver sa dlhé roky používal v USA ako dôkaz opodstatnenosti trestu smrti a hoci bol matematicky presný, nikto mu neveril a neverí doteraz. Ako opak sa často cituje príbeh z neskorého stredoveku, kedy v Anglicku verejne popravovali vreckových zlodejov a kedy počas ich popravy v prizerajúcich davoch úradovali iní vreckoví zlodeji. Ak nám teda podľa všetkého nefunguje ani trest smrti, čo očakávame od pomerne nízkeho trestu odňatia slobody, naviac v prípadoch trestania držiteľov marihuany, ktoré nie sú ani medializované?
Či marihuanu dekriminalizovať, teda jej držbu na osobnú spotrebu vyradiť z okruhu trestných činov, alebo nie, nemôžeme riešiť ad hoc. Vytrhnúť tento individuálny problém z kontextu charakteru nášho trestného práva by bolo veľmi nesprávne. Dnes nám väznice praskajú vo švíkoch, odsúdení čakajú na slobode na nástup do výkonu trestu a jedinú reakciu, ktorú som od odchádzajúcej ministerky spravodlivosti počul, bolo, že treba stavať nové väznice. Nuž naozaj to je asi tá posledná vec, na ktorú by sme v tomto finančnom marazme mali míňať peniaze. A čo potom, keď sa aj nové väznice naplnia? Postavíme ďalšie? Tadiaľto cesta nepôjde. Priznajme si, že v roku 2005 pri schvaľovaní Trestného zákona sme urobili chybu, keď sme kriminalizovali (rozširovali okruh konaní posudzovaných ako trestné činy) a penalizovali (zvyšovali drakonicky trestné sadzby). Nemáme ani nižšiu kriminalitu, ani väčšiu bezpečnosť, akurát tak plné väznice. Slovensko musí isť pri mnohých trestných činoch, za ktoré dnes nezmyselne posielame ľudí za mreže, opačným európskym trendom dekriminalizácie a depenalizácie. A v takomto odbornom procese môžeme hľadať odpoveď aj na marihuanu. Ak sa ukazuje, že trestanie podľa Trestného zákona nemá na užívateľov marihuany prakticky žiadny vplyv, uvažujme o tom, že by išlo iba o priestupok, prípadne hľadajme iné formy prevencie. Možno by sme podstatne lepšie výsledky dosiahli účinnou informačnou kampaňou a alternatívami pre mladých ponúkajúcimi rovnaké potešenie ako „pozdvihnutie" z marišky. To je však na dlhú debatu, na ktorú nikdy na Slovensku nemáme čas. A „riešenia" cez Trestný zákon sú také rýchle, jednoduché a lacné!
