Stalo sa to pred necelými troma mesiacmi. Vcelku ľahký pôrod, len s dlhšími nepravidelnými kontrakciami. Kontrakcie trvali dlho, lebo mi pôrod museli vyvolávať (dal sa taký čípok do vagíny, čo malo dopomôcť k príchodu kontrakcie).
Na začiatku toho všetkého som ani len netušila, že budem matkou o pár mesiacov. Prvý mesiac tehotenstva som ešte mala slabšiu menštruáciu. Druhý mesiac mi už menštruácia meškala, ale myslela som si, že je to ešte v poriadku, lebo v mojom veku sa to môže stať. Tretí mesiac som už váhala, no neviem, možno som aj podvedome niečo cítila, ale nedávala som si to najavo. Vyskúšala som najprv prvý tehotenský test papierový - ten nefungoval. Potom digitálny a tam už vyšla aj druhá čiarka, aj keď slabšia,ale vyšla. Vedela som, že musím ísť na kontrolu ku gynekológovi.
U gynekológa som sa dozvedela, že som v 12+3 týždni (načatý 4.mesiac tehotenstva). Keby som chcela potrat, tak sa mohol uskutočniť iba do 12. týždňa. Potom už je tam risk aj pre tehotnú matku. Keď som sa to dozvedelo, tak ma ovládlo zúfalstvo. Myslela som, že je koniec. Vedela som, že musím ešte študovať. Bola som v 1. ročníku na strednej. Mala som pocit, že ma mama zabije (samozrejme nie).
Otec dieťaťa bol šokovaný, ale povedal, že to nechá na mňa ako sa rozhodnem. Dôverovala som mu, ale zároveň som sa bála. Gynekológ povedal, že to musím oznámiť mojej matke (mala som na to 2 dni), viac som to utajovať nemohla. Už len vymyslieť ako na to.
Čo myslíte ako to ďalej pokračovalo?
Dočítate sa v ďalšom článku.
Fifíková A.
