V blogu v novembri som už kritizoval vymenovanie Ľubomíra Vážneho na uvedený post. Z čias jeho pôsobenia na ministerstve dopravy sme museli veľa naprávať.
http://figel.blog.sme.sk/c/314741/Kona-Fico-slobodne.html
Moju kritiku len potvrdzujú informácie z médií o nečinnosti podpredsedu vlády pre investície. Za dva mesiace je to najmenej viditeľný a najnepotrebnejší post vo vláde Slovenskej republiky.
Premiér teraz berie koordináciu eurofondov od ministra Počiatka a dáva to vicepremiérovi Vážnemu. Chcem sa opýtať: Berie pre neschopnosť? Berie pre príliš veľký údel, ktorý znamená práca na výstavbe, na doprave, na regionálnom rozvoji? Preto, lebo sa nedarí spustiť veľké, dôležité stavebné alebo dopravné zámery? Nestavia sa Filiálka - podzemná železničná stanica v Bratislave, tunel Višňové na diaľnici D1, časť diaľnice D1 pri Ružomberku, kysucká diaľnica D3 do Poľska. Skúsenosť Jána Počiatka z predchádzajúceho obdobia bola hlavne s miliardami Eur, čiže s financiami.
Prečo sú teda eurofondy zverované Ľubomírovi Vážnemu? Pre jeho prílišnú schopnosť? Veď na základe jeho pôsobenia Slovensko dodnes čelí veľkému a zložitému prípadu, ktorý sa nazýva tender na elektronické mýto, pred Európskou komisiou a Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu. Policajný zbor obvinil už konkrétne osoby, riadené ministrom Vážnym, zo spáchania zvlášť závažného podvodu pri falšovaní analýz PPP projektov pre vládu.
A ako čerešničku na tortu spomeniem, že vicepremiér Vážny si za poradcu zobral Mateja Augustína, bývalého generálneho riaditeľa železničnej spoločnosti Cargo, ktorú tento dostal na hranicu bankrotu so stratami za rok 2009 a 2010 presahujúcimi 120 miliónov EUR! Nie korún, ale EUR! Teda opakovane vyše 3,6 miliardy korún!
Preto som si dovolil vyjadriť vážne prirovnanie, že toto vymenovanie, toto rozhodnutie robí capa záhradníkom.
KDH nepodporuje súvisiacu zmenu kompetenčného zákona. Novela zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy je vždy dôležitou, pretože hovorí o základnom, nosnom systéme exekutívy - ako chceme organizovať a riadiť. Ale to najdôležitejšie je vždy „kto“: Kto riadi, kto a ako spravuje dané inštitúcie, pretože systém sa môže meniť (aj sa mení dosť často na štandardné pomery), no rozhodujúci je človek. Koordinácia európskych fondov je už dnes súčasťou novodobej histórie. Má to obdobie pred vstupom do Európskej únie. Následne prvé, skrátené, prechodné obdobie 2004-2006. A teraz sme v prvom plnom období 2007-2013, keď sa Slovensko plnohodnotne zúčastňuje na európskej kohéznej politike vo všetkých súvislostiach.
Začínalo to pri Úrade vlády, ale prvá Ficova vláda postavila tento orgán do priestoru Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na konci vtedajšieho obdobia, v roku 2010, skončilo toto ministerstvo a bolo rozdelené medzi Ministerstvo vnútra, Ministerstvo hospodárstva, Úrad vlády a Ministerstvo pôdohospodárstva. Podobne bolo zlikvidované Ministerstvo životného prostredia. Je to nedávna vec, som rád, že sme rekonštituovali tieto dôležité oblasti, jednak obnovením Ministerstva životného prostredia, ktorého pôsobnosť narastá aj v európskom rozmere, a zároveň vytvorením veľkého rezortu, ktorý je svojím spôsobom netradične veľký, ale podobne to riešia napríklad v Nemecku, na spolkovej úrovni - a to je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (predtým Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií). Narástlo, čo do rozsahu, ale aj do synergie a možného prispenia k tomu, aby sa efektívne z jedného miesta riešili strategicky dôležité veci. A pribudol k tomu aj samotný Centrálny koordinačný orgán (CKO) preto, lebo bol predtým súčasťou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a chceli sme to riešiť v tom kompakte, ako to predtým fungovalo, aby sa nelaborovalo príliš dlho a neefektívne.
Tak boli prijaté aj dôležité rozhodnutia – novela zákona o eurofondoch, ktorá od minulého roku ponúka transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie kontrahovanie a čerpanie európskych financií. Zdvojnásobilo sa tempo kontrahovania a zvýšila sa dynamika meškajúceho využitia fondov EÚ. Sú dôležitým nástrojom modernizácie a rozvoja Slovenska.
Bol vytvorený dobrý predpoklad pre partnerskú zmluvu s Európskou komisiou, ktorá bude Slovensko sprevádzať v rokoch 2014-2020; keď sme odovzdávali vládny mandát, vyhliadky na postavenie Slovenska boli vynikajúce: v prepočte na obyvateľa najvyšší podiel na európskej štrukturálnej politike spomedzi 27 štátov, s celkovým objemom vyše 14 mld. EUR.
Nebol by dôvod namietať voči centralizácii koordinácie eurofondov pri Úrade vlády, keby nebol problém dôveryhodnosti ich hlavného správcu a koordinátora.
Ako sa hovorí, čas ukáže.
