Chcem ešte raz vyjadriť argumenty, ktoré mňa a 43 kolegov - poslancov viedli k tomu, aby sme predložili návrh na obžalobu prezidenta. Sme presvedčení, že prezident Slovenskej republiky nevymenovaním ústavne a podľa zákona zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora úmyselne porušil Ústavu SR. Svojvoľne a vedome prekročil právomoci, ktoré sú mu zverené podľa Ústavy, a nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov štátu.
Chcem zdôrazniť hlavne dva pohľady. Prvým je zákaz retroaktivity podaného výkladu, ktorý uvádza Ústava Slovenskej republiky v čl. 128. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 69/99, ktoré bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 83/ 99: "Ústava Slovenskej republiky ani nijaký iný právny predpis neumožňuje, aby výklad Ústavy Slovenskej republiky podaný Ústavným súdom podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pôsobil spätne v čase pred uverejnením výkladu Slovenskej republiky." Toto sa dostalo do platného textu samotnej Ústavy v roku 2001.
Podľa bodu 19 uznesenia Ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 4/2012 z decembra 2012 prezident navrhol, aby Ústavný súd návrh skupiny poslancov v tejto záležitosti v celom rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnený, pretože podľa neho nebol preukázaný spor medzi národnou radou a prezidentom. A z predošlých bodov toho istého uznesenia vyplýva, že prezident vedel, že existuje uznesenie Ústavného súdu z januára 2010 pod spisovou značkou PL. ÚS 14/06. Teda z citovaných uznesení Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že prezident republiky už pri doručení uznesenia NR SR v júni 2011 o kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora J. Čentéšovi vedel o tom, že existuje výklad ústavy, ktorý jediný je povinný a oprávnený aplikovať. Z tých istých rozhodnutí však súčasne vyplýva, že prezident nebol oprávnený použiť výklad ústavy, ktorý bol podaný Ústavným súdom na návrh skupiny poslancov a bol publikovaný v decembri 2012. Teda v inom čase, oveľa neskôr, ex post. A aj tento text zaväzuje prezidenta republiky len do budúcna. Podľa čl. 128 všetkých nás, aj prvého občana štátu zaväzuje každý takýto výklad pre konanie len do budúcna.
Konanie prezidenta republiky treba považovať za úmyselné, pretože to, že vedel o výklade Ústavy pod sp.zn. PL.ÚS 14/06 z januára 2010, potvrdil vo svojom vyjadrení vo veci v decembri 2012 a napriek tomu bez právneho dôvodu čakal viac ako rok a pol na výklad, o ktorom už samotnom musel vedieť, že ho nemôže použiť na právnu situáciu smerom do minulosti. Z konania prezidenta vyplýva priamy úmysel. Priamy úmysel definuje § 15 písm. a) Trestného zákona. Prezident evidentne chcel porušiť citované rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré navyše boli uverejnené v Zbierke zákonov, teda boli všeobecne známe. Úmysel nevymenovať zákonne a ústavne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora bol takto naplnený.
Dôvody nevymenovania v liste prezidenta z 28. decembra 2012 vykazujú veľkú mieru svojvoľnosti, pretože v prvom rade sa vzťahujú na priebeh voľby, a nie na osobu kandidáta. Zvolenie bolo podľa ÚS vykonané v súlade s Ústavou. A v druhom rade, skartovanie výpovede osoby vypočúvanej kandidátom nebolo postihnuté disciplinárnym opatrením. Či kandidát konal protiprávne a úmyselne, to má zhodnotiť podľa zákona - nie podľa všeobecnej mienky alebo médií - oprávnený orgán, teda Generálna prokuratúra. On toto rozhodnutie, teda prípadné disciplinárne konanie voči J. Čentéšovi vo veci skartácie, nahradil vlastným úsudkom a vlastným rozhodnutím. Prezident si v podstate osvojil právomoc disciplinárne rozhodovať o konaní JUDr. Čentéša v danej veci. Týmto konaním, nečinnosťou a svojvôľou prezident Ivan Gašparovič úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky vo viacerých ustanoveniach.
Po druhé, prezident svojím konaním, respektíve rozhodnutím bezprecedentne zasiahol do vzťahu medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v štáte. Prezident nadradil svoje rozhodnutie nad vôľu NR SR. Slovensko je parlamentnou demokraciou. Či sa to zmení, nie je vecou ani prezidenta, ale ústavodarného orgánu, respektíve občanov Slovenska. Často spomínané minulé spory medzi prezidentom a vládou o vymenovaní alebo nevymenovaní Oľgy Keltošovej, Milana Kňažka, Ivana Lexu, náčelníka Generálneho štábu alebo viceguvernéra Národnej banky, boli spormi v rámci výkonnej moci.
Prezident Gašparovič konal tak, aby sa Dr. Čentéš nestal generálnym prokurátorom. Vyjadroval to pred voľbou („ani Čentéš, ani Trnka by nemal kandidovať“) a po voľbách hovoril o menovaní GP ako o „terciárnej záležitosti“! Čo je pre Vás primárna záležitosť, pán prezident? Čo je sekundárna, keď toto je až terciárna? A aké sú iné povinnosti prezidenta, čo robí, kade chodí, na aké podujatia? Prezident má kľúčovú, nezastupiteľnú zodpovednosť za riadny chod ústavných orgánov. Ústavnosť, demokracia a sloboda fungujú a budú fungovať len vtedy, ak sú rešpektované nielen práva, ale aj povinnosti, ak sú dodržiavané pravidlá a zodpovednosť inštitúcií.
Uvedené konanie je nehodné demokraticky zmýšľajúceho a zodpovedne konajúceho prezidenta republiky; ale je hodné Ivana Gašparoviča. Totiž u neho nebolo prvým skutkom tohto druhu. Ako predseda NR SR napomohol hrubému porušeniu ústavy, ktoré viac poznajú v Afrike, než v súčasnej Európe. Zbavenie platne zvoleného poslanca Františka Gauliedera jeho mandátu bolo posúdené Ústavným súdom ako porušenie ústavy. A čo sa stalo s výzvou, aby bol tento stav napravený? Nebol napravený tým istým Ivanom Gašparovičom. Slovensko sa takto politicky stávalo čiernou dierou v strede Európy.
A ešte pár poznámok: Myslím, že Ivan Gašparovič sa vyjadril úprimne, keď povedal, že je „akoby členom SMERu“; tak aj koná. Ivan Gašparovič a Robert Fico konajú v zhode. SMER sa usiluje o koncentráciu moci. Dnes ju má na úrovni zákonodarnej, má ju na úrovni exekutívy, nielen vlády ale v tomto zmysle aj prezidentského úradu. A usiluje sa aj o moc kontrolnú. Obsadil kontrolu verejného obstarávania. Opakovane nehlasuje za opozičného kandidáta do čela NKÚ. A usiluje aj o „svojho“ generálneho prokurátora, ako sa vyjadril R. Fico v lete minulého roku, ktorého on vybral a skupina prokurátorov v Krpáčove narýchlo a bez skutočnej legitimity potvrdila. Volá sa Jaromír Čižnár. Teda SMER chce mať svoje verejné obstarávanie, svoju kontrolu hospodárenia a svoju kontrolu zákonnosti na Slovensku.
Odpoveďou na porušovanie Ústavy, o ktorom sme dôvodne presvedčení, nie je komentovanie, ani lamentovanie. Aj my, poslanci sme skladali sľub na Ústavu. A preto v tomto duchu a v tomto zmysle dnes konáme. Dr. Čentéš nie je manipulovaný; je to čestný človek, čo je zrejme prekážkou, aby bol prijateľný a urobil poriadok na Generálnej prokuratúre, kde viditeľne narastá nečinnosť a stav rozkladu. Štát je už vyše dva roky bez ústavne zvoleného generálneho prokurátora!
Demokracia potrebuje dialóg a vedomie spoluzodpovednosti. Nikto neujde pred pravdou, ani väčšina parlamentu. Z návrhu nevznikne podanie obžaloby, nemá podporu trojpätinovej väčšiny poslancov. Ide o to, akého prezidenta bude mať Slovensko. Nebude na Slovensku viac práva, zákonnosti a spravodlivosti, nebude sa slušným ľuďom žiť lepšie, ak tu nebude aj viac statočnosti a zodpovednosti, zvlášť pri výkone moci. Prvým vo vplyve na túto perspektívu je prezident našej republiky. Slovensko potrebuje nielen skúseného, ale aj statočného a - dovolím si povedať - nekomunistického prezidenta. Spolu s občanmi a s politickými partnermi, ktorí zmýšľajú v tejto veci podobne, urobíme všetko pre to, aby si občania mohli takúto hlavu štátu demokraticky zvoliť.
Môj FB profil: ps://www.facebook.com/jan.figel
Môj web: www.janfigel.sk
