Z toho mi potom vyplýva, že „bohatí a silní“ nie su práve v obľube Smeru. Prečo ? Veď práve bohatí a silný dokážu spoločnosť previesť aj cez krízy, sú to tí, ktorí vedia ako vynájsť nové postupy a technológie, nové pravidlá, nové výrobky, su to väčšinou tí, ktorí pracujú v kreatívnych zamestnaniach. Naopak, tí, ktorých chráni Smer, pracujú poväčšine v prácach, ktoré sú založené na opakovaní, automatickosti, nekreativnosti. Pracujú v prácach, kde len plnia úlohy zadané práve tými, ktorých táto strana v obľube nemá.
Ďalej sú chránencami Smeru tí, ktorí nepracujú vôbec. Ich sa zvyšovanie daní a odvodov prakticky nedotkne vôbec, naopak, posilnením tzv. solidarity sa dá očakávať, že ich pôžitky od štátu narastú. Veď, keď sa budú zdražovať verejné služby, oni si nezaplatia nič navyše ale dostanú buď to isté alebo dokonca aj viac.
Pre mňa je to postavené na hlavu: chránime tých, ktorí sú menej adaptabilní, menej kreatívni, menej vzdelaní a naopak, zaťažíme vyššími daňami a odvodmi tých na opačnej strane.
No celkom dobre chápem, prečo to Smer robí. Tých menej zarábajúcich je počtom podstatne viac a preto ich chráni a líška sa im. Lebo ho budú voliť aj keď celá ekonimika pôjde do pekla. Lebo ho budú voliť, pretože im hovorí to, čo chcú počúvať. Lebo ich motiváciou je odpracovať si svoje a potom nech mi dá každý pokoj ! Lebo v ich mysliach existuje jednoduchá rovnica. Ľavica (Smer), je tu pre ľudí a chráni ich, pravica (opozícia) je tu pre podnikateľov a tých, ktorí nás, chudobu, zdierajú.
Táto rovnica je základom, prečo Smer víťazí.
