Prečo je to tak? Moja mama sa narodila a vyrastala na dedine v blízkosti hraníc s Poľskom. Často mi rozpráva ako za jej detstva spievali všetci. Deti keď išli do školy, mladí chlapci a dievčatá keď išli po dedine, ale aj starší pri práci alebo aj doma keď sa páralo perie alebo tkali koberce. Spev bol súčasťou nášho života na dedine od rána do večera. Teraz je to inak. V dedinke, kde sa narodila moja mama žije okolo 50 obyvateľov, poväčšine dôchodcov. Mladí odišli.....do miest a do bytoviek. S postupným vymieraním dedinky zomrel aj spev. V mestách sa to už nenosí, ak by ste si len tak spievali na ulici, považovali by vás ostatní za čudákov. Pritom to bolo kedysi úplne normálne...na dedine.
Keď teraz počujem spievať rómske deti na ceste do školy, vždy si spomeniem na slová mojej mamy o tom, aké to bolo kedysi krásne na dedine a ako si spevom rozjasňovali ten ťažký život plný práce na poli.
A myslím aj na to, ako sa Slovensko v čase mení. Zo spievajúcej krajiny.....na krajinu bez spevu a úsmevu.
