„Neočakávajte priveľa od zániku sveta.“
Stanislav Jerzy Lec
Nový rok 2020 nám nezačal úplne šťastlivo. Napätie medzi USA a Iránom, rýchlo šíriaci sa koronavírus, deštruktívne lesné požiare v Austrálii a enormné množstvo uhlíku v atmosfére. Problémy, ktoré môžu výrazne zmeniť populáciu ľudí, alebo ju definitívne vymazať. Príčinou sme my, ľudia, ktorým doteraz neprišlo na um riešiť otázky týkajúce sa nášho prežitia. V minulosti sme sa spoliehali na Boha, teraz sme na to ostali sami.
Ako tvorcovia mieru a najinteligentnejšie stvorenia Zeme by sme nemali rozmýšľať nad nenávisťou a násilím, ktoré sú upevnené mocou. Moc je nástroj, ktorý má schopnosť vyhubiť všetko živé a zároveň môže zachrániť všetko, čo smeruje k zániku. Jedni z najvplyvnejších osôb si vybrali cestu, ktorou povedú spoločnosť. Nehľadiac na ich činy, vždy sa cesta rozdelila na dobrú a zlú. Dobrá pre obyvateľov, zlá pre štát a naopak. Existovalo málo vladárov, ktorí boli dobrí. Na druhú stranu, bolo a je veľa zlých, ktorých poháňala vpred chamtivosť a klamstvo. Chamtivosť zapríčinila množstvo problémov, či už internacionálnych alebo nepatrných osobných. Preto treba potlačiť túto vlastnosť. Sme nútení odpustiť si väčší zárobok, viac tovaru z škodlivých ale lacnejších surovín a súťaživosť. Príkladom nám môže byť Arabský polostrov. Na tejto zemi bohatej nerastnými surovinami sledujeme upevnenie sfér vplyvu dvoch mocností. Ruska a Ameriky. Ložiská ropy na tak zničenom území sú jednoduchou korisťou, za ktorú platia taxu nevinní ľudia. Vďaka tomuto fenoménu vzniká ďalší problém-migrácia. Sú to prostí nevinní ľudia, ktorí chcú pre seba a svoju rodinu nájsť vhodnejšie miesto na život. Vlny migrantov spôsobujú nespočetne veľa iných medzinárodných a vnútroštátnych problémov. Ďalšie opatrenie, ktoré treba urobiť v osobnom živote je pretvárať maličkosti do veľkých skutkov. Mnohé, často nepatrné veci prenechávame firmám a rôznym orgánom, ktoré svojimi službami zredukujú naše nesplnené úkony. Tým sa myslí napríklad triedenie odpadu. Samých seba berieme čisto ako konzumentov a spotrebiteľov. Kúpime tovar, využijeme ho a na konci skončí v koši. Ostatná robota, ktorá mohla byť vykonaná už u nás, spotrebiteľov, je prenechaná určitým službám. Technické služby (smetiari, upratovači, technici...) sú nútení dokončiť triedenie odpadu, lenže v ohromnom množstve. Pre nedostatok špecializovanej techniky a personálu, takýto odpad skončí na skládke, alebo sa spáli. Dôsledkom toho sa znásobuje uhlík v atmosfére, ktorý zadržiava teplo, čím sa urýchľuje otepľovanie Zeme. Následne je sucho, topia sa ľadovce, ktoré ukrývajú v sebe dávno zabudnuté vírusy a lesné požiare, ktorými sa uhlík znásobuje ešte viac. Tu je pekne vidieť, ako jeden nebadateľný háčik, prerastá znova do celosvetových rozmerov. Netvrdím, že by sa každý mal stať stopercentným ekológom. Stačí začať s malými skutkami, ktoré prerastú do väčšieho úžitku.
Zánik raz nastane. Bez ohľadu na to, akými prednosťami disponujeme, aké technológie používame, príde to. Môže to byť vojna, pandémia, prírodná katastrofa, samotná technológia, alebo jeden faktor v biológii. Keď povieme slovo zánik, každý si predstaví apokalypsu, stav anarchie, zničené mestá a pohľad na trosky, kedysi dominantnej vývojovej vetvy. Lenže všetko môže byť inak. Podobné krízy sme sa naučili v určitom zmysle zvládať, ale stojí nás to veľa úsilia, motivácie a niekedy preliatej krvi. Preto sa treba pozerať na zánik z iného uhla pohľadu. Hovoríme tu o reprodukcii. Táto schopnosť zapríčinila vyhynutie mnoho zvieracích druhov. Náš chromozóm Y sa postupne vytráca a nie sme schopní to zastaviť. Raz nastane moment, kedy sa nebudeme môcť reprodukovať a ľudia sa budú nečinne pozerať na pomalý ale istý zánik....
