Kde začať?
Otázky, týkajúce sa rómskej komunity boli vždy zadané, no nie vždy splnené ba ani zodpovedané. Najprv, treba začať s históriou tohto etnika, ktoré dlhé roky žije ako subkultúra popri tej dominantnej-slovenskej a potom postupne riešiť konflikt medzi občanmi tejto malebnej krajinky. Kde vznikol tento neutíchajúci problém?
Trpké začiatky po vojne
Rómovia to v Európe nemali odnepamäti jednoduché, no reálne to začalo ísť dolu vodou počas druhej svetovej vojny. Ako inej národnosti im boli odňaté ľudské práva ako aj Židom, mentálne a zdravotne postihnutým a neskôr by sme prišli na rad my, keďže sme nemali "čistú nemeckú krv", norimberskými zákonmi. Nemohli cestovať, kočovníctvo bolo zakázané, žili v biede, gardistom boli podľa legislatívy povolené fyzické tresty na Rómoch a zoskupovali sa v pracovno-zaisťovacích táboroch. Celé rodiny boli deportované do takýchto zariadení a niektorí končili v koncentračných táboroch. Odhaduje sa, že počas vojny zahynulo 300 000 európskych Rómov, preto by sme si mali uctievať 2. august pripomínať ako Pamätný deň rómskeho holokaustu. Ich perzekúcia pretrvávala až do konca vojny.
Začiatok problému bol socializmus
S nástupom totalitného režimu 25. februárom v ČSR (Československej republike), prišli aj určité reformy a ustanovenia. Jedno také postihlo vtedajších Rómov. Väčšina Rómov žila v tzv. "zemniciach", čo boli jednoduché obydlia z ľahko dostupných surovín ako hlina, slama a drevo. Tento spôsob im vyhovoval ako kočovnému etniku, ktoré sa staralo viac o svoj dobytok než o strechu nad hlavou. Takýto zaužívaný systém im prerušil zákon č. 74/1958 "O trvalom usadení kočujúcich osôb", ktorý znemožnil sťahovanie Rómov, a tým pádom aj jeho usídlenie na severovýchode Slovenska, keďže väčšina bola zapísaných práve v regiónoch tejto oblasti. Porušením zákona mohli byť odňatý slobody až na tri roky. Obce, v ktorých ostali im boli povinné zabezpečiť ubytovanie, lenže pre chýbajúce financie sa často stavali provizórne obydlia na kraji miest, ako to vidíme dnes. Prelomovým bodom mala byť asimilácia Rómov, čo tiež nedopadlo úspešne. Plány boli perfektné, ale ich realizácia dosť komplikovaná. Rýchla aktivizácia vďaka novovybudovaným fabrikám poskytla direktívnu prácu pre 11 tisíc Rómov. Ďalšie návrhy o zavedení zdravotnej starostlivosti, vzdelania detí, ubytovania a zamedzeniu diskriminácie v bežnom živote mali zariadiť národné výbory. Táto prevýchova zlyhala a nabrala oveľa násilnejšie formy, napríklad takej integrácie. Vláda chcela docieliť rozloženie Rómov po celej republike rovnomerne, keďže väčšina žila práve na severovýchode Slovenska, čo neprospievalo plánom. Ku koncu všetky plány zväčša zlyhali a tak bolo jediné riešenie dať Rómov určité sociálne výhody ( výchova mládeže, prevýchova dospelých, riešenie úrovne bývania) a ostatné bonusy a príspevky, ktoré diskriminovali zvyšné obyvateľstvo. Na vrch sa pridal ešte aj rast Rómskej populácie a s tým aj presídľovanie Rómov do priemyselných aglomerácií (miest).
A čo súčasnosť ?
V súčasnosti je všetko totálne zle. V prvom rade zlyhala vláda a sociálna politika v neustálom zvýhodňovaní Rómskeho obyvateľstva, čo len utvrdilo nenávisť voči nim. Takýto spôsob je zlý, keďže si zvykli na neustálu pomoc od štátu a to treba riešiť ešte za mladého veku. Väčšina rómskych detí nenavštevuje škôlky, čo má dopad na ich budúce vzdelanie. Ak chcú ísť do normálnych škôl, potrebujú splniť určité kritéria, preto končia vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách priamo pre Rómov, ktoré na to neberie ohľad. Určite by sme sa mali začať venovať aj práceschopným dospelým, keďže oni sú základ spoločnosti, môžu pracovať a živiť rodinu. Prevýchova je nevyhnutná no nie drastickým spôsobom. Ľudia sami od seba nezačnú hýbať ľadmi. Treba na to pomocnú ruku, ktorú symbolizuje vláda odhodlaná urobiť zmenu, obyvateľstvo, ktoré sa pridá k dielu a v nepatrnom rade my, ktorí ich prestanú odsudzovať, šíriť voči nim nenávisť a začneme sa správať milo a dobrosrdečne. Opýtajte sa samých seba, zmenilo sa neustálym nadávaním a urážaním niečo ? Za mňa znie odpoveď nie a ak to nedokážu určití obyvatelia pochopiť a ani pouvažovať nad tým, nie sú ľudia.
