Vo štvrtok sme (boli sme skupinka) sa na svojej ceste do malej obce Slovenska zastavili v Žiline, kde sme čakali na ďalší prípoj. Keďže sme mali hodinu čas a ja som počul kadejaké zvuky z útrob mojich čriev, navrhol som vyriešiť tento problém. Vybrali som sa na námestie pod slávnymi Farskými schodmi, kde som našiel jednu malú bagetériu...
Jejo, bagetky mám rád, poďme sa pozrieť. Vošli sme, postavili sme sa obďaleč pultu, teda vlastne ku stene, čo nebolo veľmi ďaleko. Pozerali sme, čo by sme si dali, čo majú v ponuke. Predpokladám, že dotyčné obsluhujúce asi nevedia, že keď povedia niečo za pultom, ktorý im siaha po pás, tak že to bude počuť v celej malej bagetérii. Nasledovali totiž slová typu:
,,Pozrite koľkí došli."
,,Čo si tak dajú?"
,,Čo tam tak tupo postávajú?"
,,Hi hi hi, a ešte sa tak trasú, ktovie čo im je."
,,Nechceli by už ísť?"
Dal som si bagetu, pretože som bol skutočne hladný a nevedel som, čo robím. Teraz však ľutujem, že som im prispel na to, aby mohli tráviť čas zosmiešňovaním a vysmievaním sa svojim zákazníkom. Znechutení sme prehodili zopár slov na ich adresu a šli sme do potravín. Pred pár rokmi sme tam mali dobré skúsenosti, kde sa to vytratilo? Žeby so zbúraním fary klesla morálka v Žiline? Chýba im Slota? Ktovie, ale opäť to len dokazuje, že na Slovensku sú aj takí tí ,,nechápaví", ktorým asi nikdy nedôjde, že ak niečo chceme, tak si to máme urobiť sami, hoci aj v bagetérii a máme byť hlavne rýchly, aby sme nikomu nezavadzali pri ,,práci".
