Mláčka obyčajnej vody, malá mláčka uprostred prázdnoty. Ako tak čas bežal, voda sa v nej hromadila a postupne z nej začala vytekať. Čoho sa dotkla – ožilo, po čom sa zlievala – prekvitalo, čo bolo v jej blízkosti – prebudilo sa. Bola to voda plná energie, vitality, túžby, elánu...
Kdesi ďaleko, tak ďaleko, že nikto ani len netuší kde presne, bolo na svete slnko. Malé obyčajné slnko, maličké horúce slniečko v tmavom vesmíre. Ako tak čas pomaly plynul, slniečko rástlo, naberalo na sile a svietilo čím ďalej, tým viac. Až raz, jedného dňa, sa jeho lúče dotkli vody v mláčke...
Harmónia. Súlad. Láska. Znovuzrodenie. Pochopenie. Úcta. Spolupráca. Symbióza. Usilovnosť. Bratstvo. Rovnosť. Sloboda. Výsledok. Pokora. Láska. Úspech. Napredovanie. Nádej. Viera. Láska. Večnosť. Svetlo. Voda. Slnko vo vode...
Jedného dňa sa však voda v mláčke rozhodla pomôcť slnku a oživiť jeho jas ešte viac. Jemne, krásne, potichu, aby slniečko prekvapila sa vyšplhala po jeho lúčoch až tam hore – ku nemu a dotkla sa ho...
Láska. Túžba. Pomoc. Radosť. Zaváhanie. Skutok. Omyl. Krivda. Zlo. Smrť. Láska. Večnosť. Svetlo. Voda. Voda v slnku...
