Predtým, než sa pustíme do samotnej analýzy, je potrebné si zadefinovať čo je trestný čin neoprávneného zamestnávania, aký vzťah je medzi nelegálnym zamestnávaním ako priestupkom a neoprávneným zamestnávaním ako trestným činom a aké sankcie je možné uložiť za tento priestupok a aký trest hrozí za tento trestný čin.
Trestný čin neoprávneného zamestnávania je zakotvený v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) v § 251a nasledovne:
„(1) Kto neoprávnene zamestná osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 bez ohľadu na predchádzajúci postih za obdobný čin
a) na chránenej osobe,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok vrátane pracovných podmienok vyplývajúcich z diskriminácie, keď existuje nápadný nepomer v porovnaní s pracovnými podmienkami oprávnene zamestnaných osôb, ktorý má vplyv na zdravie a bezpečnosť a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, alebo
d) na osobe, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi.“
V rámci výkladov jednotlivých pojmov sa môžeme oprieť o niektoré odborné publikácie, ktoré v rámci svojho výkladu k tomu trestnému činu hovoria, že objektom tohto trestného činu je riadny výkon závislej činnosti, ako aj ochrana zamestnancov a osôb pred ich zneužívaním na tzv. čiernu prácu. Sekundárnym objektom je riadne fungovanie trhu práce. Objektívna stránka trestného činu spočíva v neoprávnenom zamestnávaní osoby, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Jej súčasťou je aj skutočnosť, že páchateľ bol za obdobný trestný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý. Subjektom tohto trestného činu je akákoľvek trestne zodpovedná osoba – právnická aj fyzická osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie a zavinenie musí v sebe obsahovať aj znak „neoprávnene“. (Korgo, 2016, s. 174).
Trestnosť neoprávneného zamestnávania cudzincov vyplýva z čl. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. Júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území členských štátov (celé znenie smernice môžete nájsť tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32009L0052&from=CS). Čo sa týka výkladu jednotlivých pojmov, odborné publikácie uvádzajú, že všeobecne záväznými právnymi predpismi sú napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom (zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle) a ktorý vykonáva závislú prácu (§ 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Obdobným činom sa rozumie predovšetkým postih za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcií práce“). (Ivor, 2017, s. 226).
Ako je všeobecne známe, Trestný zákon vo svojej osobitnej časti veľmi často operuje odvolávkami na iné súvisiace právne predpisy a výklad jednotlivých právnych inštitútov ponecháva na iné právne predpisy a viac menej preberá chápanie jednotlivých právnych inštitútov na osobitné zákony. Ako príklad môžeme uviesť trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania v § 242 a § 243, rovnako tak trestný čin marenie exekučného konania v § 243a, kde Trestný zákon nevysvetľuje, čo je konkurzné alebo exekučné konanie, preto je na mieste komparácia, čo sa v zmysle osobitných predpisov považuje za nelegálne zamestnávanie a aké sankcie priznáva zákonodarca v týchto prípadoch.
Nelegálnym zamestnávaním je v zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 2 ods. 2 a 3:
„(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
(3) Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
Ako môžeme z dikcie tohto ustanovenia vidieť, ustanovenie § 251a ods. 1 Trestného zákona je identické s ustanovením § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zároveň rovnako ako Trestný zákon, tak aj zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa odvolávajú v rámci osobitných predpisov na rovnaké právne predpisy: najmä zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka kontroly nelegálneho zamestnávania, túto kontrolu vykonávajú v zmysle § 5 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní Inšpektorát práce SR, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny SR a jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V zmysle § 7 ods. 3 a 4 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní priestupky prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, inšpekcia práce a úrady práce sociálnych vecí a rodiny SR. Na samotné konanie o priestupkoch sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Čo sa týka sankcií, udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 68a, ods. 1, písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení „právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur“ a inšpekcia práce podľa § 19 ods. 2, písm. a, bod 1. zákona o inšpekcií práce „zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur“. Okrem uvedených pokút, môžu byť udelené v zmysle osobitných predpisov aj iné sankcie, ako napr. vylúčenie z verejného obstarávania, neposkytnutie verejných dotácií či neposkytnutie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie (zdroj: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/nelegalna-praca-nelegalne-zamestnavanie/).
Aby sme si zároveň ukázali, aké sú reálne čísla odhaleného nelegálneho zamestnávania, využijem čísla, ktoré mesačne zverejňuje na svojich stránkach Národný inšpektorát práce SR, ktorý hovorí o počte nelegálne zamestnaných osôb a o počte subjektov, ktoré zamestnávajú nelegálne (zdroj: https://www.ip.gov.sk/nelegalne-zamestnavanie/?ip=nip):
Z vyššie uvedených grafov vyplýva, že od marca 2018 až do marca 2019 bolo podľa Národného inšpektorátu práce SR nelegálne zamestnaných 1 672 mužov, 608 žien čo dokopy činí 2 277 Slovenských občanov a 913 cudzincov. Zároveň, za predchádzajúci rok nelegálne zamestnávalo 834 subjektov. Tieto čísla sú pomerne silne alarmujúce. Do tejto štatistiky nie sú zahrnuté čísla, ktoré boli spracované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zároveň úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny SR, nakoľko takúto štatistiku som nenašiel. Bolo by zároveň pomerne zaujímavé sledovať, koľko subjektov bolo za minulý rok odsúdených za trestný čin neoprávneného zamestnávania, avšak takúto štatistiku ministerstvo spravodlivosti SR nevedie.
Na záver tohto príspevku si dovolím hneď niekoľko faktických poznámok a zhrniem výsledky tejto analýzy, ktorých je teda hneď niekoľko:
Trestný zákon v rámci trestného činu neoprávneného zamestnávania využíva jednu z definícií, ktorú pozná v rámci definície priestupku nelegálneho zamestnávania aj zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Trestný zákon sa vo svojom ustanovení ukladá v základnej skutkovej podstate spáchanie trestného činu tak, že „bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý“, pričom obdobným činom v tomto prípade je aj priestupok nelegálneho zamestnávania.
Aj keď chápeme trestné právo a sankciu trestného práva ako ultima ratio, a teda niečo, čo by malo nasledovať ako úplne posledná možnosť, trestné právo má okrem sankčnej funkcie aj funkciu ochrannú. Otázne preto je, prečo nechránime domácich zamestnancov rovnakou intenzitou, akú poskytujeme cudzím zamestnancom a prečo v takej zásadnej téme, ako je nelegálne zamestnávanie domácich zamestnancov, nevyvíjajú záujmové organizácie zastupujúce oprávnené práva a záujmy zamestnancov nátlak na vládu a parlament, aby sa s týmto problémom vysporiadali.
Zo štatistiky, ktorá bola vypracovaná na základe dát Národného inšpektorátu práce SR je zrejmé, že tento problém nie je problémom bezvýznamným, ale naopak, veľmi aktuálnym a dôležitým v rámci ochrany práv zamestnancov. Obzvlášť v súvislosti s kvalifikovanou skutkovou podstatou, ktorá hovorí o vykorisťujúcich podmienkach, o podmienkach práce založených na diskriminácií, kde by mohol nastať nepomer medzi pracovnoprávnymi podmienkami oprávnene zamestnaných osôb a neoprávnene zamestnaných osôb, ktoré by mohli mať vplyv na zdravie a bezpečnosť. Opäť sú na mieste legitímne otázky, prečo záujmové organizácie zastupujúce práva zamestnancov netlačia viac proaktívne na vládu a parlament, aby im poskytla lepšie podmienky ochrany.
V rámci úvah de lege ferenda by teda bolo najlepšie, keby sa súčasná skutková podstata trestného činu neoprávneného zamestnávania rozšírila aj o ďalšie znaky nelegálneho zamestnávania s tým, že podmienka, aby subjekt bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý, by zostala v platnosti.
Na úplný záver považujem za potrebné skonštatovať, že sa zrejme všetci zhodneme na prospešnosti takejto právnej úpravy ako pre podnikateľov, tak aj pre zamestnancov. Nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie a na nelegálne zamestnávanie doplácajú aj poctiví podnikatelia, zároveň však najviac postihnutí sú zamestnanci, pretože zamestnanec bez pracovnej zmluvy nemá nárok na také benefity, ktoré mu poskytuje Zákonník práce a ostatné súvisiace právne predpisy, zároveň za takéhoto zamestnanca neplatí zamestnávateľ odvody a preto je ukrátený o nároky, ktoré mu patria v rámci dôchodku, poistenia v nezamestnanosti či nemocenského poistenia. Zároveň platí, že nelegálne zamestnávanie ukracuje aj štát, nakoľko rozpočet verejnej správy prichádza o príjmy, ktoré v bežných prípadoch odvádza zamestnávateľ za svojho zamestnanca. Preto uvedená zmena právnej úpravy je viac ako dôležitá.
Bibliografické odkazy a zdroje:
A. Knižné publikácie a monografie:
1./ IVOR, J. – POLÁK, P. – ZÁHORA, J. Trestné právo hmotné II. Osobitná časť. 1. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. 648 s. ISBN 978-80-8168-585-9
2./ KORGO, D. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 495 s. ISBN 978-80-7380-631-6
B. Právne predpisy
1./ zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
2./ zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov
3./ zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov v znení neskorších predpisov
4./ zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov
5./ zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
6./ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
7./ zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
8./ zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
9./ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. Júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na území členských štátov
C. Internetové zdroje:
