Osobné bankroty a ich aplikačné problémy

...alebo o tom, ako právna úprava, ktorá mala pomôcť dlžníkom vymotať sa z dlhovej pasce zhrošila postavenie veriteľov a v konečnom dôsledku škodí aj dlžníkom a v jej celistvosti zhoršuje právnu istotu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Táto práca bola prezentovaná na Medzinárodnej študentskej vedeckej konferencií PROLAW 2019 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela dňa 25. marca 2019. 

Úvod 

 Súčasná právna úprava oddlženia fyzickej osoby v rámci konkurznej úpravy doplnená zákonom č. 377/2016 Z. z. zo dňa 29. novembra 2016, ktorým sa mení zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v zmysle neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), nadobudla účinnosť 1. marca 2017.

Táto novela bola prijatá z dôvodu, že inštitút oddlženia fyzickej osoby bol síce v našom právnom poriadku upravený už od roku 2006, no ani zďaleka nenaplnil očakávania s ním spojené. V dôvodovej správe k novele ZKR sa uvádza, že počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie, nenaplnil pôvodné očakávania, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Ako jedna z príčin je uvádzaná skutočnosť, že právna úprava do 1. marca 2017 bola nastavená ako hybridné oddlženie s prvkami likvidácie majetkových podstát dlžníka a zároveň splátkového kalendára. Po novom sa zaviedli ako koncepcia likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie, známej ako „fresh start“ (oddlženie konkurzom), tak aj reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára, označovaný ako „no fresh start" (viacej pozri na: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2016/377-2016-z-z.html).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Právna úprava oddlženia sa v ZKR nachádza v štvrtej časti tohto zákona, konkrétne od § 166 do § 171c ZKR. Táto právna úprava však zo sebou prináša množstvo aplikačných problémov, na ktoré upozorňuje široká právnická verejnosť. Vzhľadom na povolený rozsah tohto príspevku sa budeme venovať vybraným aplikačným problémom, ktoré vznikajú pri oddlžení konkurzom.

1. (Ne)poctivý zámer

 Poctivý zámer je definovaný v § 166g ods. 1 ZKR nasledujúcim spôsobom: „Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

SkryťVypnúť reklamu

V § 166g ods. 2 ZKR je taxatívne definovaný negatívny výpočet toho, čo nie je poctivý zámer. Medzi takéto dôvody môžeme zaradiť napríklad to, že dlžník bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, v návrhu alebo na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu a ten si v dôsledku toho neuplatnil pohľadávku či uviedol nepravdivé alebo klamlivé informácie.

Z dôvodu nepoctivého zámeru sa môže v zmysle § 166f ods. 1 ZKR zrušiť konkurz do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu. Návrh na zrušenie oddlženia je možné podať na príslušnom súde, ktorý rozhodol uznesením o vyhlásení oddlženia, pričom jediný aktívne legitimovaný subjekt na podanie takéhoto návrhu je veriteľ. Takýto veriteľ však musí preukázať, že naozaj došlo k nepoctivému zámeru zo strany dlžníka.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Milana Ďuricu kontrola zákonnosti „ex post“ je ten najhorší variant, aký sa v rámci právnej úpravy mohol zvoliť, pretože je narušený princíp právnej istoty účastníkov takýchto právnych vzťahov. Ďalej tvrdí, že to môže narušiť celú funkčnosť oddlžovania, pretože to môže výrazne oslabiť koncept dodatočnej kontroly. Stotožňujeme sa s názorom, že sudca by mal preventívne skúmať poctivý zámer už pred vydaním rozhodnutia o oddlžení, na základe všetkých relevantných podkladov, ktoré sudca má. Dodatočná kontrola by mala byť až v prípade, keď sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré neboli známe pred rozhodnutím o oddlžení (Ďurica, 2017, s. 50).

SkryťVypnúť reklamu

Podľa nášho názoru by mal mať možnosť podať návrh na zrušenie oddlženia aj správca konkurznej podstaty, pretože pracuje so všetkými relevantnými podkladmi v rámci súčinnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu, katastrálneho úradu a matriky, a napokon aj v rámci osobnej komunikácie s dlžníkom, takže ako prvý by takýto nepoctivý zámer mal možnosť odhaliť.

2. Postavenie veriteľov

 Čo sa týka očakávaní veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok, tak zákon je v tomto prípade nastavený do značnej miery prodlžnícky. V praxi sa dlžníkom umožnilo, aby sa dlžník s minimálnym alebo žiadnym majetkom v priebehu pár týždňov oddlžil.

Výsledok takéhoto oddlženia s marginálnym alebo žiadnym uspokojením prihlásených pohľadávok (pričom ďalšie, budúce príjmy z podnikateľskej/pracovnej činnosti sú nepostihnuteľné absolútne) má pre veriteľov účinky faktického až úplného vyvlastnenia ich majetku a to bez akejkoľvek náhrady.

V ústavnej rovine tak môžeme konštatovať zásah do práva vlastniť majetok, do práva užívať majetok a nebyť ho zbavený. Táto právna úprava musí byť v prvom rade vyhodnocovaná v kontexte garancií rovnakého obsahu a určitej ochrany vlastníckych práv a to tak dlžníckych ako aj veriteľských. Jedinou obranou v procese samotného oddlženia môže byť práve už spomínaný podaný návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Aj pri rešpektovaní rímskoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ a teda, že právo patrí bdelým, takéto riešenie nie je z pohľadu veriteľa možné chápať ako koncepčné, pretože ak by sa jednalo o absolútne a jednoznačne zrejmý nepoctivý zámer, musí sa veriteľ zaťažovať prihlásením pohľadávky do konkurzu, v prípade popretia viesť incidenčný spor, zároveň vynakladať náklady s tým spojené a následne na to vynaložiť úsilie a náklady, aby podal návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, pričom musí on sám uniesť dôkazné bremeno. Celý čas tohto procesu sú zároveň mzdové/podnikateľské príjmy dlžníka nepostihnuteľné (Skovajsa, 2018). 

V tejto časti si ešte dovolíme predniesť názor Stanislavy Kolesárovej zo Slovenskej komory exekútorov, ktorá tvrdí: „Ak sa posilní postavenie dlžníkov, postavenie veriteľov sa oslabí. Dlhodobé posilňovanie a zvyšovanie ochrany dlžníkov nie je systémovým riešením. Veritelia sa tak stávajú slabšou stranou sporu. Treba uviesť, ak je terajšia vymožiteľnosť pohľadávok približne 25 percent, môže to znamenať jej ďalšie zníženie, a to je skutočnosť, ktorú okrem iného vytkla Slovensku aj Európska komisia.“ (viacej pozri na: https://www.investujeme.sk/clanky/co-prinesie-osobny-bankrot-dlznikom-a-co-veritelom/).

3. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) 

 V zmysle § 167i ods. 1 a 2 ZKR je zánik BSM upravený nasledovne: „(1) Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. (2) Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.“

V tejto právnej úprave vieme identifikovať dva základné problémy. Jedným z nich je skutočnosť, že celá masa majetku patriaca do BSM patrí do konkurznej podstaty, okrem situácie, keď sa pred vyhlásením konkurzu vysporiada BSM. Milan Ďurica konštatuje, že síce zákonodarca v dôvodovej správe konštatuje, že takáto právna úprava vychádza z hmotného práva, ale takúto argumentáciu nemôžeme akceptovať. Zákonodarca sa v dôvodovej správe odvoláva na § 147 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý umožňuje pri výkone rozhodnutia uspokojenie pohľadávky veriteľa voči jednému z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva aj z majetku patriaceho do BSM. 

 Novela ďalej rieši práva veriteľa, ale nerieši práva druhého manžela. Veriteľ si môže prihlásiť do konkurzu všetky pohľadávky, ktoré môžu byť potencionálne uspokojené z BSM. Zároveň platí, že nezabezpečení veritelia budú uspokojení pomerne a o inom uspokojení môže rozhodnúť súd, pričom súd vychádza z ustanovení OZ. Milan Ďurica na tom istom mieste považuje za absurdné, aby ak platí, že „iura novit curia“ a teda že súd je práva znalý, aby zákonodarca prikazoval sudcovi v právnom predpise podľa akej právnej normy má sudca rozhodnúť. Môžeme teda konštatovať, že právnu úpravu v súčasnej podobe ohľadom toho, že BSM patrí ako celok do konkurznej podstaty, považujeme za nespravodlivú a nesprávnu, pričom takáto úprava odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka o tom, akým spôsobom sa má vysporiadať BSM. Ako príklad môžeme uviesť situáciu, že ZKR neprihliada na oprávnené záujmy maloletých detí, pretože neoprávňuje byt alebo dom z tohto dôvodu pri vysporiadaní BSM prikázať do výlučného vlastníctva druhého manžela (Ďurica, 2017, s. 39).

 Ďalším problémom, ktorý vidíme v súčasnej právnej úprave je skutočnosť, že ZKR definuje, že BSM zaniká vyhlásením konkurzu. Čo s BSM po zrušení konkurzu, nedefinuje, nakoľko účinky zrušenia konkurzu sú taxatívne vymedzené v § 167v ods. 4, ale úprava BSM v tomto prípade absentuje. Rovnako ani dôvodová správa k zákonu 377/2016 Z. z., teda k novele ZKR, neuvádza pozitívne ani negatívne vymedzenie, čo nastáva s BSM po zrušení konkurzu. Táto otázka zároveň nie je spomínaná ani v podkladoch týkajúcich sa legislatívneho procesu, pripomienkovania, prerokovania či samotného schvaľovania tejto úpravy.

Môžeme teda tvrdiť, že zákonodarca úplne opomenul pri novej úprave oddlženia vyriešiť tento problém. Treba však skonštatovať, že do 28. 02. 2017 bola otázka (ne)obnovy BSM po zrušení konkurzu v prípade oddlženia podľa starej právnej úpravy riešená s odvolávkou na druhú časť ZKR. 

V zmysle § 102 ods. 5 ZKR, ktorý znie: „Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá." (Treba podotknúť, že právna úprava BSM sa nachádza v § 53 ZKR).

Zároveň je nutné skonštatovať, že zákonodarca sa v ďalších ustanoveniach oddlženia konkurzom podľa štvrtej časti ZKR sa vo viacerých ustanoveniach odvoláva na analogickú aplikáciu ustanovení druhej časti ZKR, napr. v prípade § 167d ods. 3 a ďalších. Ani v prípade aplikácie logického, systematického, gramatického či historického výkladu nemôžeme povedať, že zákonodarca ustanovil účinky obnovy BSM po zrušení konkurzu podľa štvrtej časti ZKR, a mal by sa aplikovať citovaný § 102 ods. 5 ZKR, nakoľko by sa jednalo o dotváranie práva a s tým treba nakladať veľmi obozretne a opatrne. Jediný spôsob, akým by bolo možné obnoviť BSM po zrušení konkurzu, je podať návrh na súd. Zároveň však nevidíme jediný dôvod, prečo by sa nemalo BSM obnovovať automaticky po skončení konkurzu, pretože v zmysle teórie a právnej úpravy v občianskom práve je kladený jednoznačný dôraz na to, aby bolo BSM počas trvania manželstva zachované (Földeš, 2018).

 Zo všetkých uvedených skutočností vidíme nedostatky nielen v charaktere a obsahu práv a oprávnených záujmov veriteľov, no táto právna úprava sa môže javiť v niektorých momentoch až prehnane prodlžnícka. Obsahuje také ustanovenia, ktoré v konečnom dôsledku nepomáhajú ani dlžníkom, spôsobuje im zbytočné náklady a niektoré normy možno považovať skôr za dôsledok nepozornosti zákonodarcu pri zavádzaní novej právnej úpravy.

Záver

 Právna úprava oddlženia v zmysle zákona č. 377/2016 Z. z., ktorou bol novelizovaný ZKR, bola prijatá preto, aby pomohla množstvu ľudí na Slovensku, ktorí boli zaťažení ťarchou exekúcií a nemali veľkú príležitosť vymotať sa „z bludného kruhu“ dlhov.

Súčasná právna úprava im poskytla priestor na to, aby sa „nadýchli“ a dostali priestor na nový životný štart. Súčasná právna úprava je však nastavená takým spôsobom, že spôsobuje viac zmätku ako pozitívnych prínosov. Asi najväčší negatívny dopad pocítili veritelia, pretože pohľadávky, ktoré mali voči dlžníkom, boli prakticky „vymazané“, v niektorých prípadoch bez väčších následkov pre dlžníka.

Ak by sme aj prijali myšlienku, že exekúcie a postupné splácanie dlhu mali určitý výchovný charakter, pri súčasnom nastavení právnej úpravy bankrotov sa výchovná funkcia stráca. Okrem iného je nabúraná samotná právna istota veriteľov a niektorých ústavných princípov. Ale aj keby sme považovali túto právnu úpravu za absolútne prodlžnícku, aj z ich pohľadu môžeme naraziť na ustanovenia, ktoré im môžu spôsobovať určité problémy. Celá právna úprava tak pôsobí v určitých momentoch nekoncepčne a ako keby bola „šitá horúcou ihlou“.

Zoznam bibliografických odkazov:

Periodiká (časopisy) a zborníky resp. state v nich uverejnené 

ĎURICA, M.: Osobné bankroty. In Bulletin slovenskej advokácie : recenzovaný právnický časopis SAK, roč. 2017, č. 4. ISSN 1335-1079, s. 30 - 53.

Internetové zdroje 

FÖLDEŠ, R. - DŽAČÁR, Ľ.: Obnova bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po osobnom bankrote. [online]. [cit. 2019-03-04]. Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/obnova-bezpodieloveho-spoluvlastnictva-manzelov-bsm-po-osobnom-bankrote.html

investujeme.sk Čo prinesie osobný bankrot dlžníkom a čo veriteľom. [online]. [cit. 2019-03-04]. Dostupné na internete: https://www.investujeme.sk/clanky/co-prinesie-osobny-bankrot-dlznikom-a-co-veritelom/

najpravo.sk 377/2016 Z.z. - Dôvodová správa [online]. [cit. 2019-03-04]. Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2016/377-2016-z-z.html

SKOVAJSA, R.: Oddlženie fyzických osôb konkurzom vo svetle základných práv veriteľov. [online]. [cit. 2019-03-04]. Dostupné na internete: https://www.epravo.sk/top/clanky/oddlzenie-fyzickych-osb-konkurzom-vo-svetle-zakladnych-prav-veritelov-4023.html 

Právne predpisy

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

 

Filip Ľupták

Filip Ľupták

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Publicista a právnik s DNA odborára. Zaujíma sa o ľudské práva, najmä tých najzraniteľnejších - zamestnancov, zdravotne postihnutých, dôchodcov a slobodných mamičiek s deťmi. Stredoslovák, ktorý si uvedomuje, že Slovensko nie je Bratislava a štát tu má byť pre občanov - aj vo veciach ako minimálna mzda, Zákonník práce, dostupné bývanie a sociálne zabezpečenie. Zúčastnil sa študentských vedeckých konferencií u nás aj v Českej republike. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu