Megaškandál aký na Slovensku nemá obdobu. Sociálna poisťovňa akceptovala zakázanú detskú prácu. Opakovane som zvíťazil na Najvyššom súde Slovenskej republiky v súdnych sporoch so Sociálnou poisťovňou. Ide o vec právoplatne skončenú v môj prospech, preto som sa rozhodol aj vzhľadom na svoje politické pôsobenie a ambíciu vytvoriť právny štát, verejne prehovoriť o bývalej sudkyni Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Elene Zaťkovej, ktorá sa po mediálnom tlaku dobrovoľne vzdala funkcie sudcu po tom čo sa prevalila kauza Sociálnej poisťovňa, ktorá akceptovala s požehnaním sudkyne JUDr. Eleny Zaťkovej zakázanú detskú prácu a v dôsledku toho účelovo a najmä nezákonne určovala v detstve vznik invalidity (teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), tak aby vznikol čo najnižší nárok na invalidný dôchodok a súčasnej sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marte Barkovej. Súdil som sa viac ako 7 rokov, úspešne. Dnes už mám vysokoškolské právnické vzdelanie I. stupňa, čoskoro budem doktor práv.
Právo sociálneho zabezpečenia je právne odvetvie samo o sebe, tento predmet sa prakticky už na právnických fakultách nevyučuje. Jednak je to oblasť práva mimoriadne zložitá, záujem študentov je minimálny aj vzhľadom na časovú náročnosť, ktorá je pri tomto predmete asi najvyššia, ale taktiež nepoznám na Slovensku jediného docenta práv, ktorý by ovládal právo sociálneho zabezpečenia na expertnej úrovni.
Nedôvera verejnosti v justíciu je značne oprávnená a objektívna, svedčia o tom súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva. V médiach sa často skloňuje bývalá sudkyňa JUDr. Monika Jankovská, no ani zďaleka nie je jediná spomedzi sudcov, ktorí na politickú objednávku sú schopní a ochotní vyniesť akékoľvek súdne rozhodnutie v mene republiky.
Slovenská republika má mimoriadne kvalitnú právnu úpravu napríklad oproti susednému Česku. Mimoriadne. Nerád počúvam výhovorky na zákony. To nie je pravda, zákony sú veľmi dobré. A keď nejaká vec nie je priamo riešená v legislatíva, sudca je ju povinný zo zákona posúdiť tak ako keby on sám bol zákonodarca, so zmyslom a citom pre spravodlivosť.
Obidve sudkyne vyprodukovali nezákonné rozhodnutia, ktoré opakovane Najvyšší súdu Slovenskej republiky zrušil pre nezákonnosť. A ja dodám ešte jednú skutočnosť, obidvom sudkyniam písali rozhodnutia politický nominanti vtedajšej Ficovej vlády pôsobiaci v Sociálnej poisťovni na čele s vtedajším generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne Ing. Dušanom Muňkom, ktorý podľa verejnej dostupných údajov pôsobil ako agent ŠtB s krycím menom "Slávik".
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Du%C5%A1an_Mu%C5%88ko
Otvorene môžem povedať, že aj sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marta Barková kolaborovala so Sociálnou poisťovňou, vedome klamala a rozhodla aj napriek existencii rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť v prospech Sociálnej poisťovne. Opäť nezákonne, ako opakovane rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Následne Krajský súd v Bratislave musel do tretice vo veci opäť rozhodnúť a nebyť mediálneho tlaku a opakovanej záchrany zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak by rozhodol opäť tak ako nominanti vtedajšej vlády SMER - SD pôsobiaci v Sociálnej poisťovne pripravili rozsudok. Obidve sudkyne iba opísali to čo im Sociálna poisťovňa napísala.
Ak by tieto dve sudkyne (pričom JUDr. Elena Zaťková už nie je sudkyňou) mali byť konfrontované na odbornú právnu problematiku týkajúcu sa práva sociálneho zabezpečenia, nevedeli by vecne reagovať. Proste tomu nerozumejú, čo je taktiež negatívny faktor, ktorý ich ovplyvňuje iba opísať to čo takémuto sudcovi pripraví právnik, ktorý zastupuje Sociálnu poisťovňu.
Je absolútne nevhodné, aby sa správne žaloby koncentrovali iba u jedného alebo dvoch sudcov na celom krajskom súde, pretože potom sa vytvorí medzi sudcom a právnikom Sociálnej poisťovne závislý vzťah.
Musím dodať, že po odhalení tejto kauzy bol prípad za záhadných okolností odňatý sudkyni JUDr. Marte Barkovej a pridelený do iného senátu. Sociálna poisťovňa vplýva na sudcov, ovplyvňuje súdne rozhodnutia, bez Najvyššieho súdu, dnes Najvyššieho správneho súdu by spravodlivosť neexistovala.
Invalidita v detstve vzniknúť zo zákona nemôže a nesmie. Sociálna poisťovňa toleruje existenciu zakázanej detskej práce. Roky okráda mladých invalidov najmä vo veku do 20 rokov tým, že účelovo určuje dátum vzniku invalidity, nie však podľa okolností na strane zdravotného stavu, ale najmä podľa nároku na výšku invalidného dôchodku - tak aby vznikol čo najnižší invalidný dôchodok.
Zákon č. 461/2003 Z. z. pozná totižto dva rôzne druhy invalidných dôchodkov – „obyčajný“ podľa § 70, ods. 1 a „z mladosti“ podľa § 70, ods. 2.
Sociálna poisťovňa sa rozhodla v rozpore so zákonom svojvoľne a účelovo určovať dátum vzniku invalidity ešte v detskom veku, kedy vôbec nie je legálne vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidita je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne § 71, ods. 1 definovaná veľmi jednoznačne:
„Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“
Invalidita je teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ja sa teda pýtam Ľubomíra Vážneho ako generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako je vôbec čo i len možné, aby si Sociálna poisťovňa dovolila povedať, že sa niekto stal invalidným "pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka"?
Ako vôbec mohla v takomto detskom veku vzniknúť invalidita = teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď zárobková činnosť vôbec ani len nemohla byť v takomto nízkom veku vykonávaná !!!
V zmysle ustanovenia § 11, ods. 4 Zákonníka práce platí:
„Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. “
Invalidita = teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť môže zo zákona vzniknúť najskôr až vo veku, kedy je zárobkovú činnosť možné legálne vykonávať, t.j. až po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorá sa končí školským rokom, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov (§22, ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z.).
Touto problematikou sa v minulosti už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2010, sp. zn. 9 So 127/2009, kedy Najvyšší súd jednoznačne ustálil, že Sociálna poisťovňa nemôže a nesmie definovať vznik invalidity ako „invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka“.
Práve naopak, Sociálna poisťovňa je povinná podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky definovať konkrétny deň, mesiac a rok vzniku invalidity.
Čo tým Sociálna poisťovňa vlastne sleduje?
Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Totižto podľa zákona o sociálnom poistení (zákona č. 461/2003 Z. z.) je možná účasť na dôchodkovom poistení najskôr po dovŕšení 16 rokov veku – hovorí to konkrétne ustanovenie § 142, ods. 3, písmeno d). Pričom je možné aj spätne doplatenie dobrovoľného dôchodkového poistenia za obdobie sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole škole. Takto získané obdobie dôchodkového poistenia je možné doplatiť aj spätne. Pričom v zmysle ustanovenia § 60, ods. 5 platí: „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.“
Pričom v zmysle ustanovenia § 72, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. platí pravidlo, ktoré hovorí: „Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.“
A práve toto je dôvod prečo Sociálna poisťovňa pripúšťa detskú prácu tým, že stavuje vznik invalidity = teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v detskom veku, kedy navyše vykonávať zárobkovú činnosť nie je ani legálne. A teda zákonite ani len imaginárne nemôže dôjsť k jej poklesu, teda invalidite.
Teda zákon hovorí, že najskôr môžete byť poistení až dovŕšení 16. roku veku (§142, ods. 3, písmeno d), pričom obdobie poistenia sa zohľadňuje pred vznikom invalidity (§72, ods. 2). Čiže pokiaľ Sociálna poisťovňa nezákonne stanový vznik invalidity v detstve = teda pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§71, ods. 1), nebude sa Vám zohľadňovať žiadne obdobie účasti na poistení.
Našťastie však uvedené účelové konanie Sociálnej poisťovne nemá oporu v zákone a preto ľudia, ktorí sa obrátia na súd a vedia právne argumentovať, budú úspešný.
Nedovoľme návrat Róberta Fica, bol by to koniec demokracie.
