Drogy a láska
Som taký normálny chalan, nevynikám ničím zvláštnym. Čerstvý maturant, ktorý nevie čo a kto ho v živote čaká.
Jedného letného večera ma kamarát vzal na diskotéku do neďalekého mesta. Bar praskal vo švíkoch. Nikoho som tam nepoznal, sedel som sám za stolom a pozeral, ako sa všetci zabávajú. Po chvíli si ku mne sadlo jedno pekné dievča a pýta sa ma: „ako sa voláš“. Odpovedal som jej: „volám sa Peter“. Potom sa pýtala ďalej: „ prečo tu len tak sedíš“? Odpovedal som: „nikoho tu nepoznám“. Pozvala ma do tanca. Pretancovali sme spolu celú noc. V skoré chladné ráno sme si na seba vymenili kontakt a rozišli sme sa domov. Nedalo mi a hneď na druhý deň som ju chcel vidieť. Nevedel som prečo, ale stále som na ňu myslel, chýbala mi. Po dvoch mesiacoch som bol do nej veľmi zaľúbený. Spoločné prechádzky, nekonečné bozky, krásne strávené spoločné chvíle. Myslel som ,že som našiel lásku svojho života. Pekné, milé a tiché dievča.
No príbeh má iný koniec. Jedného dňa sme boli dohodnutí na obed s mojimi rodičmi. Na obed meškala, a keď prišla, bola celkom iná ako som ju poznal. Spýtal som sa či sa niečo stalo, ale povedala, že jej meškal autobus. Takto to pokračovalo ďalej. Vždy keď sme sa stretli tak sa striasla a nevnímala ma, ako keby som pri nej ani nebol. Veľa krát som sa jej pýtal :„čo sa deje, si chorá“? Ale vždy povedala, že sa zle vyspala a je unavená. Celkom sa zmenila. Jej vlasy stratili krásu, prestala sa pekne obliekať a stretávali sme sa čoraz menej. Spýtal som sa jej rodičov čo sa deje, ale tí o ničom nevedeli. Začal som mať zlé predtuchy. Trápilo ma čo sa s ňou deje. Keď sme sa spoznali, bola plná života, elánu a žiarila ako slniečko. A teraz? Bol to už mesiac čo som ju nevidel, stále mi chýbala. Vravel som si, kde sa stala chyba? Je to moja vina? Niečo som zanedbal? Kamarát mi povedal, že ju videl žobrať pri fontáne. Neveril som mu. Šiel som za jej rodičmi, a tí mi povedali, že si zobrala všetky veci a odišla. Nevedeli kam. Neskôr mi bývalý spolužiak zo strednej povedal, aby som ju nechal tak, aby som na ňu zabudol. Vravím mu: „prečo , čo sa stalo“? Videli sme ju s kamošmi, ako leží v mestskom parku pod stromami. Vyzerala že je na drogách, mala žltú tvár, bola vychudnutá a vyzerala ako bezdomovec. Mal pravdu. Raz som vyšiel z banky a uvidel som ju. Sedela na lavičke, mala na sebe špinavé a roztrhané šaty a jej pohľad bol zvláštny. Akoby nepatrila do tohto sveta. Bolo mi veľmi ťažko. Nevedel som či k nej mám ísť. Išiel som a spýtal sa jej: „prečo“? Vety, ktorými mi odpovedala nemali zmysel. Bola na drogách. Snažil som sa jej pomôcť no odmietla. Nadávala mi a povedala, aby som ju viac nehľadal. Bol to celkom iný človek akého som spoznal. Človek bez duše, morálky ,slušnosti ,citu a lásky! To všetko jej vzali drogy. Zlomila mi srdce. Už nemilovala mňa, ale drogy.
Bývalá priateľka a veľká láska skončila ako bezdomovkyňa
