Mladý človek si volí v pätnástich rokoch štúdium, o ktorom si myslí on alebo jeho rodičia, že bude dobré, že ho bude napĺňať, prípadne dúfa, že je to škola, ktorú zvládne. To, že rodičia si popredu veľmi hlboko nezisťujú o škole informácie, je ešte stále bežné. Mnohí veriaci chcú, aby ich dieťa pokračovalo na škole s cirkevným zameraním dúfajúc, že sa tam nenaučí „zlým“ veciam alebo chcú, aby dieťa čo sa najdlhšie zdržovalo v spoločnosti veriacich ľudí.
Dá sa teda predpokladať, že vedia na aký typ školy dieťa dávajú. Cirkevná škola na druhej strane vie, že kto sa tam hlási, je kresťan. Ale stav v 15-nástich je nejaký a o dva roky neskôr sa môže zmeniť, alebo len prosto mladí zacítia bežný život. A tu škola vydáva výstrahu.
Podľa školského poriadku je nekresťanské, ak má chlapec náušnicu v uchu. Okrem iných pochopiteľných vecí, nemôže mať žiak, či žiačka napríklad „priliehavé, transparentné alebo inak výstredné oblečenie či jeho doplnky“.
Určité veci sú pochopiteľné, aj keď osemnásť, devätnásť roční dospelí ľudia, by mohli toto odhadnúť aj bez príkazu.
V článku o prísnych zákazoch je žiakom okrem drog a alkoholu zakázané „prinášať do školy alebo na školské akcie časopisy, knihy a iné materiály, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou a morálkou.“ Opäť si predstavujem ako si prinesie nejaká sedemnástka šťavnatý časopis o celebritách, kde je viac toho „nekresťanského“ ako kresťanského. Prečo sa vlastne mladý človek nemôže rozhodnúť sám, či niečo bude čítať alebo nie. Veď predsa, ak má v nejakej knihe alebo časopise nájsť niečo odsúdeniahodné, musí to najskôr prečítať a porovnať. Pripadá mi to ako keby ste deťom nechceli nikdy povedať, čo znamená nejaká nadávka a miesto toho by ste ho učili nepočuť to slovo. A vlastne, keď sa zamyslím, čo je kresťansky vhodné? Píše sa snáď v katolíckych novinách o pedofilných škandáloch kňazov, alebo finančných škandáloch Cirkvi? A to je tiež život, aj ten kresťanský. Ako budú absolventi tejto školy pracovať napríklad s klientmi, ktorí sa budú živiť prostitúciou alebo s deťmi ulice?
Povedia im, že o nich nikdy nepočuli?
Ďalšími výstrahami v školskom poriadku sú: „Pri oprávnenom podozrení z porušenia týchto zákazov majú právo príslušní vyučujúci vykonať osobnú prehliadku a prehliadku vecí žiaka v jeho prítomnosti. V prípade zistenia priestupku voči bodu 8. (prísne zákazy) sa bude správanie študenta posudzovať mimoriadne prísne - pri prvom priestupku bude študentovi uložené pokarhanie riaditeľkou školy, pri opakovanom porušovaní bude študentovi navrhnutá znížená známka zo správania a v závažných prípadoch na vylúčenie zo školy. Rovnako môže byť vylúčený zo štúdia študent, ktorý svojimi názormi a správaním pohoršuje spolužiakov, sústavne narušuje kresťanský spôsob výchovy a ani po upozornení u neho nepríde k náprave.“
Je pre mňa prekvapujúce, že kvôli podozreniu z obrázku holej baby v ruksaku by ma mal niekto prešacovať a trestať. A tiež som prekvapený, že „kresťansky nevhodný materiál“ je v škole na rovnakej latke ako drogy, alkohol a výbušniny.
Záverečnou perličkou, ktorá ma úplne dostala je:
„Študenti školy sa v škole i mimo nej správajú ako kresťania – slušne, ohľaduplne a s láskou.
Nezúčastňujú sa na filmových, divadelných predstaveniach a iných podujatiach, ktoré sú v rozpore s morálkou kresťana i každého slušného človeka. O účasti na mimoškolskej činnosti sú žiaci povinní informovať triedneho učiteľa. Pokiaľ by im táto činnosť prekážala pri plnení si školských povinností, dohodne škola s rodičmi jej obmedzenie alebo zákaz.“
