V prvom ročníku nám nezabudli všetci vyučujúci pripomenúť, aké je pre spoločnosť nesmierne dôležité, že sme sa odhodlali zvýšiť inteligenciu národa a čo nám všetko môže škola ponúknuť. Tiež nám prízvukovali, že kedykoľvek bude nejaký návrh na zlepšenie, alebo nespokojnosť, treba sa ozvať.
Napriek tomu, že bola skupinka študentov, ktorým sa nechcelo nič riešiť a vyhovovala im vlažnosť štúdia hraničiaca s fraškou, my niektorí sme sa ozvali...
Začalo sa totiž diať, že sa sem-tak nejaký vyučujúci nedostavil, alebo poslal doktoranda, ktorý niečo poplietol, prípadne sa občas stalo, že v určitej problematike boli niektorí študenti, čo sa venovali odboru aj pomimo školy v neziskovkách, zbehleší než prednášajúci.
Vtedy sme si uvedomili, že vlastne docenti, doktori a vlastne aj doktorandi sú v určitých prípadoch nekompetentní podať reálny odborný názor, pretože vo svojom akademickom raste nevystrčili nos z univerzity a na niektoré pohľady a trendy majú neokresaný názor prítomnosťou.
Dovolili sme si využiť možnosť protestu a žiadali sme, aby nás vyučovalo viac externých učiteľov, pretože sme v nich mali odbornú oporu a vlastne aj na otázky vedeli odpovedať reálnejšie - nie zážitkami spred 12 rokov. Na fakulte to vtedy vzbudilo vlnu nevôle a boli sme označkovaný ako „problémový" ročník. Napriek tomu, že sme do určitej miery dosiahli svoje.
V tom roku sa fakulta vyznamenala ešte jednou srandou a to voľba dekana. Protikandidát znovuzvoleného dekana poštval proti nemu študentov, ktorých naočkoval, aby spochybnili senát, členov a keďže sme tam mali z nášho ročníka troch, tak sa nás to zase dotklo.
Fakulta vtedy zlyhala, lebo sa tam objavilo pokope veľa ješitných, ktorí si ventilovali svoje chute cez študentov a ukázalo sa, že je to tam ešte stále také nevyzreté.
A to napriek profesorským tridsiatnikom, či ledva tridsaťročným docentom a iným hodnostiam...
Dnes sa dívam na situáciu s odstupom. Mnohí známy z iných univerzít mi vraveli, že aj u nich sa niektoré spomínané veci diali, niekde viac, niekde menej. Keď si človek k tomu pridá umiestnenie našich vysokých škôl v európskom meradle, predávanie titulov do Poľska, Ficov univerzitný nástroj proti kríze a obyčajného študenta piataka na odbornej praxi, ktorý len vtedy zistí, čo vlastne študuje, je mi to celé tak trochu smiešne trápne.
