Ešte raz a vecne, čo nám vadí na novele?

Novela z dielne ministerstva školstva je plná zmien. Teraz sa pozrime na najväčšie riziká, ktoré prináša.

Ešte raz a vecne, čo nám vadí na novele?
Zodpovedný protest za slobodné vysoké školy, 16.11.2021. (Zdroj: Ivan Majerský, pravda.sk)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V posledných dňoch sa už aj v širokej verejnosti začína diskutovať o návrhu novely vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Ako to však pri týchto veciach, diskutovaných na Facebooku býva, téma sa zamotáva, používajú sa ad hominem útoky a dezinterpretujú sa dáta. Preto nižšie popisujem veľmi konkrétne obavy prameniace z novely, ktoré máme v Študentskej rade vysokých škôl (a odvážim sa tvrdiť, že aj vo väčšine akademického prostredia).

 Polovica správnej rady

Dovolím si začať otázkou. Ak by ste boli parlamentnou stranou a mali 75 poslancov, bolo by to veľa či málo? A bolo by to dosť aj keby druhá politická strana v parlamente mala tiež 75 poslancov?

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ministerstvo školstva navrhuje, že minister bude menovať polovicu členov správnej rady. Nebudú síce môcť byť zamestnancami ministerstva školstva, no ministerstiev je na Slovensku celkom dosť, plus ďalších orgánov verejnej moci, kde sa nájde dostatok k politikom lojálnych ľudí. Spoločne s posilnením kompetencii správnej rady máme preto obavu, ak bude v správnej rade sedieť polovica ministerských nominantov. Tí samostatne nič neschvália, avšak dokážu zablokovať akýkoľvek proces.

Vivat academia, Vivant professores, Vivat minister školstva

Viete si predstaviť, že ste rektor, potrebujete schváliť rozpočet alebo jednoeurový nájom, no viete, že ministerskí nominanti vám nič neschvália, kým napríklad nedáte na predaj historickú budovu v centre? Ako slobodne sa bude cítiť univerzita, ktorá sa kriticky vyjadruje ku spoločenským otázkam, ak bude mať polovicu členov v správnej rade minister školstva Milan Uhrík? Veru, desivá predstava.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je pravda, že súčasný systém dáva ministrovi školstva viac právomocí pri menovaní správnej rady – sám totiž menuje 6 zo 14 členov, ostatných môže chvíľu pozdržať pri vymenovaní (ako pár mesiacov pozdržal doručenie návrhu na odvolanie rektora Fikara prezidentke), ale ani to sa nedá donekonečna, raz ich vymenovať musí.

Ak ministerstvo školstva navrhuje novelu zákona, musí niesť dôkazné bremeno. Musí presvedčiť vysoké školy a verejnosť, že ich zmena bude mať pozitívny dopad. Fakt, že v systéme sú chyby, že ich majú senáty, vedecké rady a rektori ešte neznamená, že to vyriešia politické nominácie do správnej rady.

Skryť Vypnúť reklamu
  • Aká je záruka, že minister školstva vyberie apolitické osoby, ktoré nebudú blokovať strategické procesy na vysokých školách?

  • Akú budú mať členovia správnej rady expertízu?

  • Ako pomôžu členovia správnej rady strategickému smerovaniu vysokej školy?

  • Aký bude rozdiel so súčasným stavom, keď sa niektoré správne rady nevedia stretnúť, lebo tam majú zaneprázdnených primátorov, CEOs a zástupcov zamestnávateľov?

Pokiaľ nebudú tieto otázky uspokojujúco zodpovedané, tak sa z miesta naozaj nepohneme.

Inaugurácia rektora Univerzity Komenského v Bratislave vo februári 2015.
Inaugurácia rektora Univerzity Komenského v Bratislave vo februári 2015.  (zdroj: Vladimír Kuric, uniba.sk)

Ak nebude náš, tak ho zablokujeme

Ministerstvo školstva navrhuje, aby akademický senát volil kandidáta na rektora spoločne so správnou radou. Ak má tvoriť správna rada 1/5 voliteľov, tak to nevyzerá až tak zle. Na to, či môže alebo nemôže byť správna rada účastná na voľbe kandidáta za rektora, má akademické prostredie rôzne názory. Ak by sme to však ako kompromisné riešenie zapojenia externého prostredia do voľby kandidáta na rektora akceptovali, nastáva problém. V § 41 ods. 7 sa hovorí, že po spoločnej voľbe musí ešte správna rada potvrdiť už zvoleného kandidáta na rektora. Musí ho potvrdiť tá správna rada, kde má minister školstva polovicu. Tak aj tu vidíme politizáciu a de facto zavedenie dvojkomorového volebného systému.

Skryť Vypnúť reklamu

Na túto výhradu už ministerstvo školstva reagovalo s tým, že predmetné ustanovenie odstránia. Verím, že tak naozaj spravia a že to nepribudne v niektorom čítaní v parlamente, tak ako sa už neraz stalo.

A koľko sme teda diskutovali?

Nie je pravda, ako tvrdí ministerstvo školstva, že novela vznikla na základe roka a pol diskusii s vysokými školami. Prvé stretnutie kontaktnej skupiny prebehlo 5.3.2021, posledné 11.10.2021. Stretnutia brzdila demisia ministra školstva a vládna kríza, následne letné obdobie. Zhrnuté a podčiarknuté, prebehlo 6 stretnutí počas 5 mesiacov (- leto a demisia). To má od roka a pol veľmi ďaleko. Či ak ministerstvo diskutovalo s vybranými pedagógmi a vedcami, dá sa to považovať za diskusie s akademickým prostredím? Ak som sa včera stretol s kamarátom, ktorý je v SaS, znamená to, že som diskutoval s danou stranou? Asi nie.

Obrázok blogu
(zdroj: PrafUK memes, IG: prafuk_memes)

Už zajtra (18.11.2021) sa zúčastníme rozporového konania na ministerstve školstva, na ktorom, dúfam, budeme do hĺbky diskutovať a argumentovať v prospech jednotlivých úprav a pozmeňujúcich návrhov. Verím, že táto a ďalšie diskusie, prinesú taký návrh novely zákona o vysokých školách, v ktorom bude garantované, že žiadna politická strana vysoké školy neovládne, a ktorý pomôže vysokým školám.

Filip Šuran

Filip Šuran

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Osobný blog predsedu Študentskej rady vysokých škôl.Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Háji záujmy študentov, presadzuje ich požiadavky a pracuje za zlepšení kvality a podmienok štúdia už od roku 1997.http://srvs.eu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu