Nedeľné popoludnie, prímorské slnko, betónová lavička v tieni, vedľa nás tlupa bielych mikín katolíckej univerzity, žltých tričiek biotechnológie s obrovskou zástavou, za nimi sviežo tyrkysovo modrí umelci, a pomaly sa vyfarbujúce miesta arény ostatnými farbami typickými pre jednotlivé fakulty univerzity v Porte... Už som si zvykla, že čas je v Portugalsku relatívnejší pojem ako v centrálnej Európe a tak miesto frflania, vtipkujem na portugalský účet a cvakám všetko, čo sa hýbe počas celej hodiny od avizovanom začiatku. Študenti pilne vylepšujú nacvičené rytmické pokriky svojej fakulty za vitálneho bubnovania, trúbenia, tančekov a mávania popísaných transparentov. Hluk za podpory akustiky guľatej arény sa snaží prekričať komentátor z radu študentov. Napokon sa mu podarí utíšiť dav tým, že venuje minútu ticha dvom študentom, ktorí prišli o život. A tak sa mi naskytne rešpekt vzbudzujúci pohľad na masu asi tisícky ľudí ticho zamrznutých. „Týmto otváram dnešné podujatie!“ Krútiac hlavou fotím študentov preskakujúcich plot, ktorý delí divákov od miesta pre toreadorov. Študenti nabiehajú na svoje pieskovisko spolu s mladým svalnatým býčkom. Finalisti, teoreticky pripravení opustiť svoju alma mater, prášia býkovi výzvu rovno do očí. Odpoveď prichádza v podobe piesku frkajúceho spod kopyta. A prvý fyzický stret zvieraťa a človeka prežívam s nábehom na zástavu srdca. Nezutekala! som po prvom kole, a tak som si dožičila najväčšiu dávku adrenalínu počas nasledujúcich troch hodín.
Úlohou študentov je ovládnuť býka, takže niektorí s taktikou, iní žiaľ bez rozmyslu pobehujú po guľatom pieskovisku, snažiac sa preľstiť toto farboslepé zviera. Azda najrozumnejšie je vytvoriť reťaz, pričom študenti sa pohybujú v zákryte prvého. Tento odvážlivec vyprovokuje býka a snaží sa trafiť svoje telo medzi jeho rohy, ktoré sú chránené špeciálnym koženým obalom! a zabrzdiť tak rozzúrenca, pokiaľ možno skloniť mu hlavu a takto oklamaný býk je vzápätí oblapený ostatnými študentmi, ktorí vybiehajú spoza chrbta spomínaného odvážlivca. Ak majú dostatok guráže, sily, rozumu či šťastia, dvíha každý jednu ruku smerom ku komentátorovi, ktorí následne kričí do mikrofónu víťazstvo! Nasleduje ešte veľmi podstatná časť, dostať sa z arény, najideálnejšie preskočením mantinelu. Takže niekto musí býka chytiť tento krát za chvost, aby mali ostatní šancu dostať sa do bezpečia a napokon i chvostodržič s topánkami plnými piesku od brzdenia býka.
Mladá peniaca krv v žilách uprostred arény udržuje bunky môjho tela v neustálom napätí a ostražitosti. Hlavne keď sa jednému z býčkov nečakane podarí dostať za mantinel arény a dostihne poslednú skupinu študentov, ktorí ho práve pokorili. Obecenstvo je v sekunde na nohách, môj adrenalín i ruky prudko hore čakajúc, čo sa stane. Našťastie duchaplní študenti dostanú býka pod kontrolu, nastupujú organizátori a požiarnici, ktorí pomáhajú nasmerovať zblúdeného späť do arény. Už horšie je dostať k rozzúrencovi ďalšiu skupinu študentov.
Poznáte ten pocit, keď je niečo také škaredé, až z toho nemôžete spustiť zrak a chcete poznať detaily. Tento pocit mi nedal zatvoriť oči pred možným hroziacim nebezpečenstvom a ostať až do konca, kedy som dospela k názoru, že potrebujem vidieť skutočný býčí zápas a presvedčiť sa, či je tam naozaj umenie, o ktorom mi tak dychtivo rozpráva plnokrvný nadšenec...
Pozn.: ani človek ani zviera neprišli k vážnemu úrazu, býčky boli striedané, po zápase si oddýchli, a celé podujatie treba chápať ako súčasť kultúry, tradície, mužstva, dospelosti ...
