Pred voľbami do NRSR sa otvorilo vrece s nápadmi, ako zabezpečiť dostatok lekárov v bezprostrednej budúcnosti. Konštatujeme aj nedostatok sestier, no ja sa budem zaoberať iba lekármi. Zdravotníctvo je ako futbal: veľa je tých, ktorí kibicujú, ale málo je tých, čo vedia aj hrať.
Čiastočne kompenzujeme nedostatok lekárov lekármi z Ukrajiny a iných postkomunistických štátov, ale aj tam ich onedlho budú mať nedostatok. Medzi hlavné argumenty, prečo nemáme dosť lekárov patrí nízke finančné ohodnotenie a zlý stav zdravotníckych zariadení, najmä štátnych, teda najväčších nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva navrhlo lekárskym fakultám, aby prijali viac medikov ako doteraz. Súčasne plánuje posilniť rezidentský program, ktorý finančne podporuje lekárov pred atestáciou a stimuluje zamestnávateľov, aby ich do predatestačnej prípravy prijímali. Týka sa to výlučne praktických lekárov pre deti a dorast a praktických lekárov pre dospelých. Tu štát identifikoval kritickú dieru v systéme, ktorej zaplátaním sa veci vyriešia.
Nevyriešia. Odborníci na organizáciu zdravotníctva vedia, že už celé desaťročia je nedostatok lekárov určitých špecializácií (anestéziológov, patológov, ...) v Spolkovej republike Nemecko, v Spojenom kráľovstve, a najnovšie aj v Spojených štátoch. Spojené štáty sú dobrou modelovou krajinou na hľadanie dôvodov, prečo v takom bohatom zdravotníctve chýbajú lekári. Nemusel som dlho hľadať a našiel som prehľadové články, ktoré sa touto témou zaoberajú. V internetovom časopise Medscape z 25. apríla 2019 Kerry Doodley Young píše, že do roku 2032 bude v Spojených štátoch chýbať 46 900 až 121 900 lekárov v primárnej starostlivosti a v špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Dáta pochádzajú od Association of American Medical Colleges (AAMC). Neodkladne potrebujú Spojené štáty 95 900 lekárov, ak chcú zabezpečiť rovnocennú zdravotnú starostlivosť naprieč Spojenými štátmi, rasami a formami zdravotného poistenia.
V Spojených štátoch nie je regulovaný počet študentov a príjmy hotových lekárov sú takmer 10-násobné oproti našim. Prvé signály, že niečo nie je v poriadku som zachytil už začiatkom deväťdesiatych rokov. V určitých regiónoch USA chýbali gynekológovia a v iných zasa dramaticky stúpol počet pôrodov riešených cisárskym rezom. Tento stav odborníci dali do súvislosti s veľmi silnou tendenciou Američanov súdiť sa. Až 50% svojho príjmu dávali gynekológovia na poistenie za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Ich reakcia bola adekvátna situácii: ak sa stanem gynekológom, nebudem riskovať poškodenie dieťaťa pri prirodzenom pôrode, ale zvolím si cisársky rez. Ak nechcem situáciu riešiť takto, radšej si vyberiem inú lekársku špecializáciu.
Iste bude zaujímavé, ak sa zmienim aj o príčinách globálneho nedostatku lekárov v civilizovanom svete (vo vyvíjajúcich sa krajinách je to úplná katastrofa). Odborníci vidia problém najmä v obrovskej administratívnej záťaži, riziku, že sa pacienti alebo rodičia detí budú s nimi súdiť a v strate prestíže lekárskeho povolania. U nás k tomu musíme uviesť aj dĺžku prípravy predtým, ako lekár môže vystaviť recept alebo podpísať ambulantný nález vo svojom mene (6 rokov štúdia, 3 až 5 rokov predatestačnej prípravy). U žien k tomu pristupujú materské dovolenky a iné absencie v práci pod vplyvom materských povinností.
Aký je záver? Musíme hľadať iné rezervy pri využívaní lekárov a sestier. Tieto rezervy by mali byť finančne neutrálne, inak ich terajší systém zdravotného poistenia neunesie. Rezervy sú a musia sa realizovať v prvom povolebnom roku. Ak sa ten prepasie, potom už nikto nebude mať guráž aby riskoval nízke volebné preferencie.
