Našim primárnym cieľom bolo navštíviť Černobyl a zvyšný čas venovať prehliadke Kyjeva, z čoho sme neboli vôbec nadšení - čo tam budeme robiť? V konečnom dôsledku nás toto mesto viac než príjemne prekvapilo - historické centrum je naozaj nádherné rozhodne má čo ponúknuť.
Ako sa tu dostaneš?
Najlepší spôsob je letecky priamo z Bratislavy, spiatočne je super cena okolo 35 - 40 EUR, momentálne na trh vstúpil okrem Wizzairu už aj Ryanair, takže sa začal konkurenčný boj, ktorý spôsobil stlačenie cien leteniek ešte viac nadol a spiatočnú si vieš kúpiť od 19 Eur. Ak niekomu náhodou nebudú vyhovovať dátumy, dá sa letieť aj z Budapešti a spojiť to s prehliadkou mesta.
Príchod do Kyjeva
V Kyjeve sú dve letiská, ak poletíš Wizzairom, prilieta sa na malé kyjevské letisko Zhulyany a ak budeš letieť Ryanairom, priletíš na medzinárodné letisko Boryspil. Pred odchodom z letiska je dobré kúpiť si dátovú sim kartu - od 75 UAH, podľa objemu dát. S - ko ti na pár dní bohato vystačí. Tu si môžeš zameniť aj peniaze - kurz je rovnaký ako v meste a pohybuje sa okolo 1 EUR = 27 UAH. Keď máš kartu v telefóne, môžeš si objednať napr. Uber a odviezť sa do mesta.
Ubytovanie
Náš hotel sa nachádzal na 5-6 poschodí v 25-poschodovom činžiaku, ktoré sú typické pre Kyjev. Celkovo je ubytovanie v Kyjeve pomerne lacné a za prijateľnú ceny si vieš nájsť top hotel. My sme boli ubytovaní v blízkosti metro stanice Osokorky, takže super poloha na rýchly presun do mesta. V blízkosti sú reštaurácie, obchody a stánky s čerstvým ovocím - mňam!
Plus je samozrejme aj to, že na recepcii zvyčajne vedia po anglicky, okrem týchto ojedinelých prípadov sme sa stretli s anglicky hovoriacou pani ešte v múzeu a tu by som asi skončila. Po anglicky sa nedohovoríš...ale! za tri dni som sa naučila azbuku, takže náš trip spôsobil aj nečakaný príliv vedomostí. Keď si nevieš prečítať ani menu v reštaurácii, si tak akosi nepriamo donútený niečo s tým robiť.
Ukrajinské jedlo
Ukrajinské jedlo je naozaj skvelé, vyskúšali sme reštauráciu, kde boli ceny podobné tým na slovensku, ale aj "jedáleň" s tradičným ukrajinským jedlom, kde nám chutilo asi najviac. Každý deň sme si dali vareniky so smotanou, podobné našim pirohom (mäsové, višňové, zemiakové), polievku (soľanka, boršč, okroška) a dezert.
Originál soľanka by mala okrem iného obsahovať vnútornosti, mäso, párok, čierne olivy, kapary, uhorky a kyslú smotanu. Boršč poznáte asi všetci a okroška je studená polievka mliečnej farby, ktorá obsahuje zemiaky, jarnú cibuľu, červenú repu, uhorku, vajce a kôpor. Môže sa robiť z kefíru, alebo jogurtu. Táto jedáleň sa nachádza v obchodnom centre Globus na námestí Maidan nezalezhnosti na oboch stranách, ale videli sme ju aj v meste. Cena dvoch takýchto porcii je približne 103 UAH t.j. 3,70 Eur.
V okolí komplexu Kyjevsko - pečerská lavra sa nachádzajú aj automaty na kávu (nie teraz nemyslím tú práškovú odpornej chuti, ale skutočné vynikajúce espresso ako z kávovaru), ktorú si kúpiš za 8 UAH, čo je 0,30 eur. Po unávnej expedícii naprieč Kyjevom padne naozaj skvele.
Kyjev - kam ísť a čo si nenechať ujsť?
Do mesta sa jednoducho dopravíš metrom (4 UAH), trolejbusom (3 UAH), autobusmi (do 10 UAH) alebo Uberom. Orientácia je veľmi jednoduchá a najlepší a zároveň najrýchlejší spôsob dopravy je asi metro. Môžeš si kúpiť žetóny pri okienku, alebo zaplatíš dotykovou kartou priamo pri vstupe. Lístky na autobusy a trolejbusy sa kupujú priamo v autobuse, takže treba mať pri sebe hotovosť.
Čo musíš vidieť?
Socha Matka vlasti: V priestoroch pod sochou vysokou približne 102 m sa nachádza múzeum 2. svetovej vojny, vstup 20 UAH
Kyjevsko - pečerská lavra: pravoslávny komplex chrámov a podzemných chodieb, vstup 35 UAH
Katedrála svätej Sofie
Chrám svätého Ondreja
Chrám svätého Michala
Zoloti vorota (Golden gate): časť opevnenia starovekých kyjevkých hradieb, blízko stanice metra Zoloti vorota
historická budova Ukrajinskej národnej opery
Chernobyl museum, vstup 10 UAH
námestie Maidan nezalezhnosti
môžeš ísť aj na kurz varenia ukrajinských jedál v cene približne 20 EUR
s miestnou cestovkou sa dá absolvovať aj výlet do podzemia Kyjeva (môj plán pri budúcej návšteve)
Všetky pamiatky sú blízko seba, a preto nie je problém chodiť aj pešo a budú ti stačiť 1-2 dni.
Černobyľská zóna a ako sa tu dostaneš?
Legálne je možné dostať sa do tejto oblasti len prostredníctvom agentúr so sprievodcom, či už cez miestnu alebo slovenskú agentúru a kedže ceny za tento výlet sú dosť vysoké, prostredníctvom e-mailu sme oslovili jednotlivé agentúry s tým, či by nám neposkytli študentskú zľavu. Ceny cez víkend a cez týždeň sa líšia, dôvod?
Cez víkend navštevuje toto miesto veľké množstvo ľudí, a preto je to lacnejšie – naopak, cez týždeň sú ceny vyššie. Na výber máš 1-dňový alebo rozsiahlejší 2-dňový výlet aj s ubytovaním, ktorý je už ale trochu drahší.
Ľudia z agentúry ťa vyzdvihnú priamo v tvojom hoteli, alebo je stretnutie skoro ráno na dohodnutom mieste - v našom prípade na Maidane nezalezhnosti. Na výlet je potrebné mať tričko s dlhým rukávom a dlhé nohavice.
Černobyľská zóna je cca 30 km uzavretá oblasť vzdialená 110 km (1,5 h jazdy) od Kyjeva a prvým kontrolným bodom je Dytyatky - tu sú závory, musíš sa preukázať pasom a následne je možné pokračovať k druhému kontrolnému bodu. Najlepší čas na návštevu je všetko okrem leta - stromy majú listy a nie je dobre vidieť mesto.
V blízkosti kontrolných bodov žijú psy a rady sa zdržiavajú v prítomnosti ľudí. Nemusíš sa báť, sú neškodné a ľudia im nosia granule a zvyšky z obedov. V noci sa psy sťahujú bližšie k checkpointom, pretože do lesov chodia vlci a mohli by ich zožrať.
Čo sa týka iných zvierat v zóne, posledných 30 rokov tu nežije človek a preto sa tu objavil napríklad medveď hnedý, ktorý tu nežil posledných 100 rokov a postupne sa tu vracajú aj iné zvieratá ako líšky, medvedík čistotný a.k.a. mýval, vtáky, motýle a dokonca aj ohrozené druhy zvierat, ktoré tu majú vhodné podmienky.
Na mape sú zobrazené dediny, checkpointy, "pohrebiská" strojov atď.
Je to bezpečné?
Dúfam... Hodnoty radiácie na námestí Maidan nezalezhnosti, teda prirodzená radiácia, boli okolo 0,14 µSv/h. Pri lete lietadlom na teba pôsobí radiácia cca 2 µSv/h.
Relatívne "bezpečné" je pohybovať sa po betóne, pretože pôda je stále značne kontaminovaná. V žiadnom prípade sa netreba ničoho dotýkať, sadať si na zem, kradnúť odtiaľ predmety, zbierať plody, dvojhlavých psov a podobne.
Ak sa pýtaš a čuduješ, kto by už odtiaľ kradol a dotýkal sa rádioaktívnych vecí, tak na tomto výlete sa budeš čudovať ešte 10x viac hneď potom, ako sa dozvieš aké absurdné veci dokážu ľudia ukradnúť a budeš ich chcieť nominovať minimálne na Darwinovu cenu.
Z tejto zóny a okolia bolo evakuovaných okolo 200 dedín a niektoré domy museli byť zrovnané so zemou (vykopala sa jama, do ktorej bol buldozérom zhrnutý a následne zasypaný celý dom). Z niektorých objektov boli odstránené rôzne kontaminované predmety, napríklad radiátory a veľa iných predmetov, ktoré boli zakopané do zeme.
Táto oblasť a hlavne mesto Pripiať bolo niekoľkokrát dekontaminované, pretože pôvodne sa počítalo s tým, že ľudia sa vrátia do svojich domovov, no hodnoty radiácie boli aj po dekontaminácii príliš vysoké na to, aby sa tu dalo bezpečne žiť a nebude to možné ani najbližších 700 - 800 rokov. Pre predstavu - polčas rozpadu plutónia je 25 000 rokov, cézia 137 je 30 rokov a stroncia 90 je 28 rokov.
V tejto zóne stále žije okolo 1300 ľudí. Niektorí sa tu vrátili dobrovoľne a žijú v dedinách, pestujú si zeleninu v kontaminovanej pôde a živia sa kontaminovanými rybami. Mesto Černobyľ je "obývané" a v jeho blízkosti sa nachádza aj jedáleň, kde sme obedovali. Táto budova bola postavená až po havárii, čiže by nemala byť kontaminovaná a jedlo je dovážané. Bolo vybudované taktiež nové vodovodné potrubie, ktoré vedie nad zemou.
Černobyľská elektráreň
Černobyľská jadrová elektráreň V.I.Lenina mala byť so 6 blokmi najväčšou jadrovou elektrárňou na svete. 26. apríla 1986 o 1:23 miestneho času však došlo k výbuchu. Nehoda bola utajovaná a k evakuácii mesta Pripiať došlo až po 36 hodinách. Dovtedy tam ľudia žili "bežným" životom...
K nehode boli vyslaní požiarnici z 3 hasičských staníc: jedna sa nachádza oproti elektrárni, druhá v meste Pripiať a tretia v meste Černobyľ, pred ktorou stojí pamätník.
V blízkosti elektrárne sa nachádza červený les, kde bezprostredne po havárii spadlo veľké množstvo rádioaktívnych častíc a stromy nasledujúce dni odumreli a očerveneli. Taktiež museli byť zastrelené všetky zvieratá žijúce v tomto lese a okolí.
Na mieste pôvodného červeného lesa je dnes už nový borovicový les, no táto oblasť stále patrí k najviac kontaminovaným a v minulosti sa tu vyskytli v dôsledku vysokej rádioaktivity rôzne anomálie rastlín. Okolo tohto miesta len rýchlo prefrčíme našim turistickým autobusom a dozimeter ukazuje 6 - 10 µSv/h.
V elektrárni resp. v jej okolí stále pracujú ľudia (15 dní tu + 15 doma, alebo 3 tu + 3 doma) a hodnoty rádioaktivity na tomto mieste sú mierne zvýšené - 0,6 µSv/h. Z okolia elektrárne bolo odstránených cca 8 m rádioaktívnej pôdy, pričom bol vykopaný buldozér a iné kontaminované stroje, ktoré sa používali pri odstraňovaní škôd. Nový sarkofág, ktorý bol dokončený v roku 2016 je vysoký 110 m a má dĺžku 165 m.
Fotenie sarkofágu je povolené iba z jednej strany a sú tu prísne bezpečnostné podmienky. Dôvod? V okolí sa nachádzajú sklady vyhoretého paliva a taktiež plutónium, ktoré by mohlo ohroziť veľký počet ľudí. Ak budeš pristihnutý, čakajú ťa hodiny výsluchov atď., nič príjemné.
Mesto Pripiať
Pripiať bolo moderné socialistické mesto vybudované pre pracovníkov elektrárne a žilo tu okolo 50 000 obyvateľov. Nachádzali sa tu školy, škôlky, hotel, nemocnica, požiarna stanica, plaváreň, zábavný park, prístav, telocvičňa, futbalový štadión a veľa činžiakov. Boli sme veľmi prekvapení, v akej vzdialenosti od elektrárne sa nachádza mesto Pripiať (doslova za zákrutou).
Na začiatku mesta sa nachádza nemocnica a prístav, ktoré patria k najviac kontaminovaným miestam. Do prístavu chodili umývať stroje, ktoré boli používané pri odstraňovaní havárie. Pôda tu vykazuje hodnoty okolo 60 µSv/h.
K ďalším znečisteným miestam patrí zábavný park, ktorý mali otvoriť 1. mája 1986, no nikdy k tomu nedošlo.
Bohužiaľ, ľudia tu často chodia aj ilegálne (celá zóna je ohradená), idú pešo cez les s batohom aj dva dni. Niektorí tu chodia dokonca oslavovať Nový rok, zatvoria sa v niektorej budove a zatiahnu okná, aby ich nevideli policajti a takto potichu a zvláštne "oslavujú" niekoľko dní. Výsledkom ilegálnych návštev sú aj krádeže a vandalizmus. Výnimkou nie sú graffiti, nákupný vozík na dne bazéna, popísané steny a rozbité okná na budovách.
Na futbalovom štadióne vyrástol les:
Nedávno boli v suteréne nemocnice objavené osobné veci požiarnikov, ktorí zasahovali na mieste havárie ako prví a po hodine boli prevezení do nemocnice. Ich veci boli tak silne kontaminované, že ešte aj po 30 rokoch vyžarujú 700 µSv/h! A predstavte si, ich prilby niekto ukradol. V súčastnosti je suterén už síce zasypaný pieskom,ale na YouTube vieš nájsť videá od ľudí, ktorí tam boli:
https://www.youtube.com/watch?v=C4g3FkXUhx0
Naopak, plaváreň patrila k najčistejším budovám v meste Pripiať a chodili sa tu kúpať robotníci, ktorí pracovali na odstraňovaní škôd - fungovala ešte niekoľko rokov po katastrofe.
Radar DUGA
Jeho existencia bola prísne utajovaná a mal slúžiť na špionáž a detekciu rakiet vypustených na ZSSR. Mesto Černobyľ bolo určené pre pracovníkov na tomto radare. Jeho existencia bola prísne utajovaná a v mapách bol zakreslený ako kemp pre deti. Bol situovaný v okolí černobyľskej elektrárne z dôvodu jeho obrovskej spotreby elektrickej energie - až 10 MW.
Ako mal fungovať?
Pozostával z dvoch antén – niekoľko sto kilometrov ďalej sa nachádzal vysielač, ktorý vysielal signál a tento radar slúžil ako prijímač. Vyslaný signál sa odrážal od ionosféry a prijímač zachytil signál bez zmeny. Ak sa niečo stalo (napr. bola odpálená raketa a v ionosfére vznikla diera), radar zachytil zmenený signál, teda vedeli len, že sa niečo stalo, ale nevedeli kde a čo - chceli ho zdokonaliť, ale kvôli nehode v elektrárni to už nestihli.
Radar v podstate nikdy nefungoval ako mal a prvý deň jeho spustenia, bol zároveň aj jeho posledným, kedy došlo k jeho odtajneniu. Rádiový zvuk, ktorý vysielal po celom svete pripomínal opakujúci sa ťukavý zvuk a takto vznikla aj jeho prezývka Ruský ďateľ (Russian woodpecker). Jeho vysielanie rušilo taktiež amatérske rádiá a leteckú komunikáciu a zapríčinilo množstvo sťažností viacerých krajín.
Aký dojem na mňa urobil Kyjev a výlet do zóny?
Keď váhaš, či navštíviť Kyjev, tak za mňa určite áno. Mesto ma príjemne prekvapilo, aj keď som zažívala atmosféru ako z ruských videí a stále je tam cítiť aj pozostatky socializmu. Čo sa týka černobyľskej zóny a výletu, bol to nezabudnuteľný zážitok a určite stojí za absolvovanie. Odporúčam ho spojiť aj s návštevou múzea v Kyjeve, kde si pozrieš dobové fotografie, obleky atď. Čo ma veľmi sklamalo je ničenie mesta Pripiať ilegálnymi návštevníkmi a naaranžované predmety. Oveľa radšej by som si pozrela mesto a budovy v takom stave, ako ich ľudia opustili.
Koho táto téma zaujíma a chcel by si prečítať niečo viac, dávam do pozornosti túto stránku, kde nájdeš fotogalériu, informácie a zaujímavé články: http://chernobylgallery.com/
Koľko takýto výlet stojí?
letenky BA - Kiev - Budapešť 40 EUR
autobus Budapešť - BA 8 EUR
výlet do černobylskej zóny: 90 EUR
ubytovanie 2 noci: 8 EUR
jedlo, výdavky, vstupy: 15 EUR
SPOLU: 161 EUR
