
Odchádzame. Istotu mäkkej postele a teplej stravy nechávame za chrbtom.
No ale , hlavy hore , veď máme kotlík a les je plný dreva.
Ešte krátka modlitba na uvod cesty. Aj tak som myšlienkami niekde inde , vrátim sa , alebo vidím náš dom obrastený hroznom naposledy. .......medzitým Amen, koniec modlitby - istota je istota.
Už sa to točí , už to ide , prvá zákruta s plne naloženými kapsami vpredu aj vzadu vcelku zaujímavá. Možno „ščucháme fejs" možno kolená , rozmýšľam aké to bude mať kúsky asfaltu zaryté v koži ,ďalej už katastrofické scenáre nevymýšľam , na to mám doma babku :-)
A aké to fakt bolo?
Pre chrbát neprospešné, pre nohy namáhavé, pre oči obohacujúce pre dušu očisťujúce (asi)... Veď bez Boqa ani do proqa.






