Radili nám ísť čo najďalej od Užhorodu,že vraj ľudia vo veľkých mestách su zlí a navyše tam kde je chudoba...Tak sme si ešte išli nakúpiť ( keksy na kilá, mäso pre Big Foota .....) otestovali sme ukrainské rotačníky(toalet. papier.) priamo potravinách,keď nám tetka predavačka dovolila ísť na ich WC...diki
Tu si ich môžte porovnať:-) (jednoznačte ekonomickejší je ukrainský,len sa nedá zavesiť)
Na okraji mesta ( mysleli sme,že tam to už nebude až také komerčné) sme chceli ochutnať neakú tu ukrainskú špecialitu ako boršč alebo niečo podobné, no nakoniec sme zistili,že tu ponúkajú zas len ten komerčný vyprážaný syr,kedže sme boli hladný ako divé svine ,dali sme si teda ten syr(a asi aj preto,že bol najlacnejší :-) a Adam aspoň ochutnal ukrainské pivo aby sme našu kmásaciu akciu mohli nazvať úspešnou, ja s Julkou sme si na záchode v mikro umývadle umyli vlasy............
Tak sme sa pobrali ďalej smerom do „piry”( teda smerom preč od Užhorodu tam kde nás oko ťahalo) áut bolo na ceste husto,cesty typu off-road, proste nie veľmi bezpečné na večerné rajdenie. Najvyšší čas skrútiť to niekde do kopcov kde by bol aspoň neaký potok na večerný kúpeľ alebo aspoň na umytie zubov...
Stmievalo sa a my sme stáli pri veľkej tabuli a lúštili nápis v azbuke,z ktorého sme vydedukovali,že je to kameňolom,takže asi nie veľmi vhodné miesto na spanie. Tak sme stáli a kumali kadiaľ ďalej až sa pri nás pristavil chlapík na modrej espetečke a pýtal sa či nepotrebujeme pomôcť. TAk sme mu zdelili,že hľadáme miesto kde by sme mohli prespať,neaký senník alebo len kus voľného pľacu pre stan. On nás odporučil do vojenskeho priestoru,že tam sa máme spýtať ....
Tak sme sa vytryskali na vrch kde mal byť ten vojenský priestor,tam sme sa vojaka so samopaľom rukami-nohami opýtali,či tam nemajú neaký senník alebo miesto na prespanie,ten nás nechal čakať za veľkou železnou bránou a išiel niekam zavolať. Keď sa vrátil oznámil nám,že tu zostať nemôžeme.... Tak sme to teda otočili a pobrali sa ďalej hľadať miesto kde by sme mohli hlavu skloniť.Motali sme sa po dedine a pýtali sa ľudí či nemajú senník a keď nám pri poslednom dome povedali,že to máme otočiť,že cesta ktorou ideme nikam nevedie....nebolo nam práve veselo...
No čo už,neostávalo nám nič iné len to otočiť ,tak sme teda voľky-nevoľky zamierili naspäť dole..............už po ceste hore sme stretli dievčinu na skútri(trochu som jej aj závidela ten motor,kedže mi sme sa ťahali hore so všetkým naším, materiálom a teraz nazad dole..)a teraz sme ju stretli zasa,tú istú,zrejme si pamätala aj ona nás lebo sa pri nás pristavila a pýtala sa čo hľadáme,či nám môže neako pomôcť my sme jej zas rukami a nohami vysvetlili čo potrebujeme....ona vytiahla z vrecka mobil...my stojíme na strede cesty a čumíme na ňu....... ona telefonuje:(rozumela som asi toľko): traja mladňaci na velocipedoch....ne,nemožlivo.....listuje v zozname,rozmýšľa ako by nám mohla pomôcť.....my len stojíme a čudujeme sa jej záujmu o troch špinavých cyklistov............zrazu ide okolo embečka,vnútri jej hrá Britney Spears-Toxic na plné pecky. Dievčina máva rukou a kričí: Voloďa stoj! Podíde k nemu a chvíľu sa s ním rozpráva,ukazuje na nás a niečo mu vykladá.My traja len nechápavo pozeráme na seba. Voloďa otočí mašinu a asi 100-ovkou odfrčí preč, za pol minúty sa vráti aj s mamkou,tá nás už srdečne víta a pozýva nás k sebe. My ešte stále nechápajúc zostupujeme z bicyklov a šťastne ich tlačíme popri tetuške,ktorá sa nas pýta či niesme hladní...
Aké šťastie nás postihlo sme zistili až neskôr keď nás teta pohostila koláčmi,urobila nám praženičku z domaščich vajec a napojila nás plnotučným mliekom,ktoré sme si mohli sami podojiť(pre deti z mesta zážitok na celý život). Dovolila nám spať na sene a to nás pozývala aj do obývačky(voňavé seno je voňavé seno) bola taká zlatá,že o polnoci po nás poslala syna aby sme fakt išli radšej do vnútra lebo „vonku chavkaju sabaky a isto sa dobre nevyspíme...”
Tu je zopár fotiek z ukrajinského dvora:
(Big Foot si splnil sen - konečne sedel v gazíku)
(teta mala veľa zvieratiek bola zverolekárka)
Mne sa najviac páčilo,že sa nás ta tetuška ako prvé nepýtala prečo sme tu ,koľko máme rokov a kde pracujú naši rodičia ale či niesme hladní...Podelila sa so všetkým čo mali aj keď boli úplne chudobní a bolo vidno,že z toho mala radosť, my sme jej za to nechali aspoň jedo prepotené tričko Slavak Republic...
