Hraničný priechod: Obručné-Kurov; „ Cestovné pasy prosím.″ - veta dnes už X-krát vyslovená. Sucho vytiahneme malé bordové knižôčky, podáme ujovi v búdke , kuk sem( do pasu) kuk tam(na nás) a dovi ,dovi.......
Deme o dum dál. Okienko vedľa: „ Pasporty poprosze ″ - veta dnes už tiež asi X-krát vyslovená ale tu je ešte úsmev na perách plus :-) (nikto na nových europasoch nevyzerá veľmi vábne) Krátky dialóg čo a ako s Poľským colníkom tiež poteší.
„ Poproše pana tež pečatku bo ja zbieram ″ (pýtam si od neho pečiatku do pasu ako suvenír)
„A pani zna ladne po polski (že vraj viem pekne po poľsky) ......, i kdže pani jade?. (kde cestujem)″ ... Listuje mi v pase..... Pani byla v Krakowie (že som bola v Krakowe)
„Tak, ták″ -krútim hlavou. „ Byla , byla i tam my pan tež dal pečatku ″. (že som bola a tam mi tiež dali pečiatku) - tak som ho presvedčila nakoniec , pobavil sa na mojej poľščine , ja na jeho neoblomnosti. Nakoniec namoči pečiatku do atramentu a pekne mi ju vtisne do pasu. Teším sa tešim , čo už keď tie pečietky zbieram (raz ich možno budem ukazovať vnúčatkám) , že som svet pochodila a , že ani staré mamy nie su staromódne ako sa zdajú :-)
„ Prosze Pani. ″ (nech sa páči)
Celá šťastná beriem svoj pašport , zdiaľky nás víta značka: Reszpolita Polska. Nemame ani zlotufku ale nám to velmi nepreškadza aj tak sme cestu do polska neplánovali....
Teraz už len dole a dole a vezeme sa a čo to? Zápcha na ceste -kone, vozy a biele krepáky , ujovia v krojoch , dychovka.... doplo nám to .....také polske wesele (poľská svatba)
Oprieme bajky o most a vyčkávame , že zočíme pravú poľskú svatbu. Prípravy vrcholia , ujovia naprávajú trúbky , ponúkajú nám zvezenie na koňoch , ale my , že nie , že máme rowery(bicykle). A tak sme tam stáli opierajúc sa o most a čakali na poľskú nevestu , sme čakali a čakali tak sme si už aj na most sadli a hompáľali sme nohami vo vzduchu , pozerali sme na potôčik pod mostom , pozerali sme na seba , len tak..... sme čakali....
Už sa tam niečo deje , už sa to hýbe. Zástup ľudí sa vyvalil z kostola. „Konečne″ - pomysleli sme si , a už si chystáme foťáky , že si to polské vesele zachytíme. Ale čo , niekde to väzí , nikto sa nehýbe , fúra gratulantov okolo nevesty. Tak to si ešte počkáme. A zasa čakáme a čakáme , sandáliky sme si zo srandy pomenili , nohy sme si pofitili...
Ale neveste sa neráči ešte ; aby boli zdravý , aby dlho žili , mnoho detí chytrých a pekných.... a my čakáme , robíme si srandičky zo všetkého , možného , už aj kravy okolo prešli , sme še trochu pobaveli , no ale už aj slniečko začalo za kopce sadať , aj nohy v tých pomenených sandáloch nám začalo oziabať , už aj stan trebalo by niekde roztrepať aby sme po tme nešmátrali , a čo bolo najhoršie po tom 10% stúpaní už aj gajdoši nám v bruchách hrali.
A vtedy sme ju zazreli , síce cez bujný porast , ale predsa. tak na ňu sme tak dlho čakali , je to ona-biele šaty až po zem , vedľa chlapík v smokingu , aj hľa novomanželia.
Už sadajú na vozy a berú sa na hostinu , už nás aj okríkli , že nemáme na moste postávať a zavadzať . Tak sa pakujeme preč , kameramani a fotografi behajú pojašene dokola. „ Idžče z teho mosta ″ -kričí po nás tetuška a rozhadzuje rukami , pravý svatobný chaos. Okolostojaci sa prizerajú a čakajú čo sa im újde.
"Zrobče brame "(urobte bránu) - kriči na nás opodiaľ stojaci chlapík. Čo? , čo máme urobiť , jaku brame? Jáj bránu máme spraviť ( došlo mi po chvíli , lebo som už na jednej poľskej svatbe bola .) Tak sme sa rýchlo postavili rovno na stred cesty aj s tými našími bicyklami a čakali sme , že čo bude. Svatobné vozy zastali , z jedného z nich zbehol dôležito tváriacu sa mladík a s úsmevom na perách nám podal krabicu koláčov a fľašku . Dženki , dženki - fľašu sme nevzali (zišla by sa nám jedine na dezinfekciu odrenín) a koláčikmi (pravými poľskými ) sme umlčali gajdošov v naších bruchách.
Sme sa načakali , ale sme sa dočkali , a ani sme nečakali .... že sa zas raz o nás tak postará.
