Prajazd zakázaný , biele zábradlie na ceste nepustí ďalej. Vezme to naokolo cez tržnicu a okolo bytoviek už vychádza na hlavnú cestu . Autá jazdia hore-dole , jazdia rýchlo lebo toto je jediná cesta cez mesto a v centre máme tu parádu , po mojom čalamádu alebo oficiálnym názvom Ľubovniansky jarmok. Už sa vidí v lese , teší sa na farby tvorené len prírodným chlorofilom , listy a kríky bez cenoviek , môže zastať kedy chce , netlačí ju dav , len tak v slobode kukáť dokola. Suši vychádza na cestu ale, čo to. Jedna ôsobka jej nesedí do jarmočného zhonu , nechytá všetko do ruky , nepýta sa na cenu , nevyjednáva. Len ide , ide rovno po strede hlavnej cesty , slzičky v očiach . Suši ju chytí za drobnú rúčku , poutiera slzičku , a ťahá ju z hlavnej cesty , Suši vie , že sa to stratilo , pýta sa na meno ,ale malé bobo ani nevie ako sa volá. Suši zrazu sama nevie čo má robiť. Kde sú policajti? Včera ich tu bola celá kopa a dnes keď jej ich treba , nevidí , nevidí žiadného uniformovaného uja , cití len pevné zovretie malej rúčky , v druhej ruke tlačí bicykel a tak sa len obzerá či nezazrie mamu , ktorá ani nevie ako vyzerá. Maličkej už slzy obschli , nachvíľu zabudla na mamku, zabudla , že sa stratila, má istotu , istotu , že je tu niekto , teplá dlaň , niekto kto ju vedie..... obzerá sa , so záujmom točí malou blonďavou hlavičkou , páčia sa jej farby , ľudia okolo , nevie čo je zisk a čo DPH len tvary a vône , je taká maličká a Suši nevie čo s ňou. Vezme ju domov a bude jej meniť pampersky , variť detský čaj a večer čítať rozprávky. Zrazu malú schytí do náručia chlapček , nieje oveľa väčší od nej , tiež taký malý štumpeľ. Suši sa pýta , či je to jej brat. Vezme ich oboch za ruku a ídú spolu , chlapček už našťastie vie ako sa volá , Suši trochu odľahne , že predsa len nebude musieť meniť tie pampersky, lebo Suši teraz maturuje a musí riešiť skriptá a ... čo ak by nestíhala , zanedbala výchovu .... , ale to Suši už nemusí riešiť , dievčatko šťastne naťahuje ruky. Keď Suši zvestuje tatkovi , že bábo našla na hlavnej ceste , tatko prekvapene vytriešti oči , ale veď len predchvíľou bola sem , tu sme kupovali perníky a potom , a potom zrazu.... nemusí sa jej ospravedlňovať , Suši je rada , že na chvíľu bola kvázi mamkou. Ponúkajú jej za odmenu turecký med a pohárik , ale Suši nechce , chce preč z tej čalamády , tam hore do lesa , konečne...
Zas má vietor vo vlasoch , už cíti živicu v svojích žilách , stane sa na chvíľu súčasťou lesa , bude vdychovať jeho zelenosť a tichosť.... Stojí tam opretý o zvodidlá , na kraji cesty , pod okom monokeľ , chrasty a podliatiny po tvári , Suši sa pristaví , pozdraví , chce vedieť či je to suvenír z čalamády. Nemýlila sa . Ujo v šiltovke jej povypráva: „Zbili ma , aj okradnúť ma chceli , ale ja ne , nedal som sa. aj mobil mi chceli vziať ale ja som držal ″, z náprsneho vrecka vyťahuje telefón a ukazuje ho Suši. Suši sa pýta , či rád chodí na jarmok. Ujo len krutí , hlavou , že vraj NIE. Suši sa ho pýta , teda načo tam chodí. Ujec vyťahuje tenisky a ukazuje ich Suši , „ aj krovky som kúpil -štyry druhy! za 150 korún , botasky 700 , každému som dačo kúpil″, a ukazuje jej igelitky. Podáva jej sáčok s krovkami , že si môže vybrať koľko chce. „A z každého druhu si vezmi ″- vraví jej. „Som urobil nákup za 3 tisícky a teraz idem na futbal , ja tu len čakám kamarátov″ rozhovorí sa. A ty odkiaľ ma poznáš? Suši ho nepozná , pristavila sa lebo sa len chcela spýtať na modriny, na ľudskú dôstojnosť , na účasť v tej čalamáde :-)....
V lese bolo pekne , veľa hubárov . Suši pokoj čo šla hľadať nenašla, On totižto nerastie v lese ako huby, asi ho treba objaviť v sebe a v láske k blížnym.
Suši už nechcela ísť do tej čalamády , ale nakoniec ja rada , že sa tam chtiac-nechtiac ocitla.
