človek si časom zvykne na všetko , no fakt na fšetko.
aj ja som si už pomaly zvykla , že „náš″ padák je tažký ako hovado a , že ked ho chce človek zdvihnúť nad hlavu musí spáliť tých pár kilojoulov navyše.
a vtedy to prišlo : Prišiel Andy a riekol nám: „ Dievčatá už ste sa dosť natrápili s tým starým šrotom , dnes si môžte vyskúšať ten nový Skáj ″
Páni to vám bola radosť , veď to je ako vymeniť embéčku za Mercedes alebo čo. Tak sme z toho boli dosť naradostené , že sme nechceli meškať ani sekundu a hneď ten extra , super , nový padák vyskúšať...
Kedže sme už mali skúsenosti s tým predchádzajúcim , o čosi ťažšim a menej komfortným (ešte aj jednofarebné šnúrky mal , takže to bol fajný hlavolam odmotať a oddeliť á-čka od b-éčiek a iných postupností v abecede :-) Paraglajdery vedia o čom hovorím...)
Padák sme si pekne vystreli, sedák poriane pozapínali ( už sme ani Peťa na kontrolu nevolali ) také sme si boli isté , že to už ovládame. Ešte brzdy dorúk a múžme jet.
človek sa teraz ani nenabehal , vykročila som smerom dopredu akoby som šla len hen do potravín a už som mala padák nad hlavou , trochu som pobehla smerom dopredu a už som nemala zem pod nohami , len krásny Sky a Skaj na hlavou 15 m pod nohami , svištanie vetra pod krídlom ma načisto opantalo a neako som zatiahla ľavú brzdu , čo znamená zmena smeru jazdy vľavo , kde ale už naštastieneštastie bola letová dráha mojej kamarátky a spoluskautky Kiky. Hej , celý život som mala vtedy pred očami , ja som myslela , že je to len taký drist , ked ľudia vravia , že sa vtedy spomalí čas , ale fakt ja som len letela a letela , rovno oproti Kike a už som sa videla tam , tam v siedmom nebi..... tak sme to do seba naparali (aspoň to bolo bezbolestné) lebo ja som bola asi tak o 3 m vyššie , takže to nebolo fejst tu fejs, ale krídlo sa mi zamotalo do šnúriek Kikinho padáku a už sme leteli rovno tam , rovno dole podľa zákona gravitácie.
Kika spadla ako hruška zelená a obyla si kolená a iné partie , mne sa asi 3-4 metre nad zemou otvoril padák (ako sa používa záložák som nemala ani páru) a tak som celkom hladko dosadla na zem . Aj som sa oprášila a vstala ale keď som videla , že mi naproti beží náš zdravoťák z horskej služby , zaľahla som nazad na zem... :-)
„A ešte aj ten sedák si mala zle zapnutý , ved si z neho mohla vypadnúť , šak si sa mohla zabiť!!!″
Veselo mi je ked si spomeniem ............ má so mnou ešte neaké plány.
